Globálna správa o satelitnom a vesmírnom priemysle 2025: Prehľad trhu a výhľad do roku 2030

Výkonný súhrn a prehľad trhu

Globálny vesmírny priemysel zažíva v polovici 20. rokov 21. storočia robustný rast, poháňaný komerčnými inováciami a rastúcimi vládnymi investíciami. V roku 2024 dosiahla globálna vesmírna ekonomika odhadované príjmy vo výške 415 miliárd dolárov, čo je o 4 % viac ako v predchádzajúcom roku sia.org. Dominujú komerčné satelitné aktivity, ktoré predstavujú približne 293 miliárd dolárov (71%) z tejto sumy sia.org. Počet aktívnych satelitov raketovo vzrástol – z približne 3 371 v roku 2020 na 11 539 satelitov na orbite do konca roku 2024 sia.org – čo je viac než trojnásobný nárast len za štyri roky. Tento nárast, prevažne vďaka novým „megakonšteláciám“ malých satelitov, poukazuje na kľúčový trend: vesmírna infraštruktúra rastie rýchlejšie ako tržby v odvetví, čo poukazuje na klesajúce náklady na satelit a zlepšenú ekonomiku štartov.

Hlavní hráči v odvetví zahŕňajú zavedených leteckých gigantov aj nových účastníkov „NewSpace“. Tradičnými lídrami vo výrobe a službách satelitov sú firmy ako Airbus, Boeing, Lockheed Martin, Northrop Grumman, Thales Alenia Space a satelitní operátori ako Intelsat, SES, Eutelsat a Inmarsat. V oblasti štartov sa SpaceX stala dominantnou vďaka svojim znovupoužiteľným raketám a vysokej frekvencii štartov, pričom ďalšími poskytovateľmi sú Arianespace, ULA a Blue Origin. Noví hráči – od výrobcov malých satelitov (napr. Planet Labs, Terran Orbital) po začínajúce firmy v oblasti štartov (Rocket Lab, Relativity Space) – zintenzívňujú konkurenciu. Medzitým sú vládne agentúry (NASA, ESA, CNSA, ISRO a ďalší) a obranní dodávatelia naďalej rozhodujúce pri vytváraní dopytu po misiach s vysokou hodnotou a vojenských vesmírnych aktívach.

Súčasná trhová dynamika: Odvetvie sa posúva smerom k menším, lacnejším satelitom a častým štartom, čo umožňujú znovupoužiteľné technológie rakiet a masová výroba. Satelitná komunikácia (Satcom) a služby pozorovania Zeme zaznamenali rozšírenie využitia v komerčných sektoroch (širokopásmový internet, IoT, geopriestorová analytika), aj keď niektoré tradičné zdroje príjmov (ako satelitné televízne vysielanie) čelia poklesu. Geopolitika a bezpečnostné obavy tiež zvyšujú strategický význam vesmíru, čo dokazuje rast obranných rozpočtov a vytváranie špeciálnych vojenských vesmírnych jednotiek v rôznych krajinách. Celkovo je vesmírny sektor pripravený na udržateľný rast minimálne do roku 2030, pričom prognózy sa pohybujú od ~600 miliárd dolárov na spodnej hranici až po takmer 1 bilión dolárov v optimistickejších scenároch globaldata.com. Nasledujúca správa poskytuje podrobný rozbor kľúčových segmentov odvetvia, nových technológií, regionálneho vývoja a prognóz do roku 2030 vrátane špeciálneho zamerania na poľskú spoločnosť TS2 Space a jej úlohu na trhu satelitnej komunikácie.

Rozdelenie segmentov priemyslu

Výroba satelitov

Globálne príjmy z výroby satelitov rástli svižne, čo odzrkadľuje dopyt po veľkých vládnych satelitoch, ako aj expanziu malých satelitov. V roku 2024 vygenerovali výrobcovia satelitov približne 20 miliárd dolárov na príjmoch, čo je 17 % nárast oproti roku 2023 sia.org. USA dominujú tomuto segmentu – americké spoločnosti zachytili v roku 2024 približne 69 % príjmov z výroby sia.org – s hlavnými dodávateľmi ako Lockheed Martin, Northrop Grumman, Boeing a Maxar, ktorí stavajú všetko od komunikačných satelitov až po špičkové vojenské a vedecké kozmické plavidlá. V Európe sú hlavnými hráčmi Airbus Defence & Space a Thales Group, zatiaľ čo novší účastníci (napr. indický Dhruva Space) sa zameriavajú na platformy malých satelitov grandviewresearch.com grandviewresearch.com.

Výrazným trendom je miniaturizácia satelitov a dávková výroba. Firmy využívajú techniky výrobnej linky na hromadnú produkciu malých satelitov (od CubeSatov s niekoľkými kilogramami až po minisatelity niekoľko stoviek kilogramov). Príkladom sú konštelácie ako Starlink od SpaceX a OneWeb, ktoré vyrábajú satelity po stovkách ročne. Podľa spoločnosti Euroconsult je v období 2024–2033 očakávané vypustenie približne 18 500 malých satelitov (≤500 kg), čo je poháňané týmito projektmi megakonštelácií straitsresearch.com. Výrobcovia tiež integrujú pokročilé technológie – ako umelú inteligenciu pre palubnú autonómiu a znovupoužiteľné komponenty – na zníženie nákladov a zvýšenie schopností grandviewresearch.com.

Do budúcnosti patrí výroba satelitov medzi najrýchlejšie rastúce segmenty. Analytici trhu projektujú v tomto segmente 16 %+ CAGR; jedna predikcia odhaduje, že trh dosiahne do roku 2030 ~57 miliárd dolárov grandviewresearch.com. Medzi hnacie faktory patrí pretrvávajúci dopyt po vysokokapacitných komunikačných satelitoch, flotilách na pozorovanie Zeme a výmene zastarávajúcich satelitov, ako aj úplne nové aplikácie (napr. vozidlá na servis satelitov a komponenty pre montáž na orbite). Výzvou ostáva riadenie dodávateľských reťazcov pre elektroniku určenú do vesmíru a vyhýbanie sa úzkym miestam vo výrobe s rastúcou mierou nasadzovania konštelácií.

Štartovacie služby

Štartovacie služby tvoria chrbticu vesmírnej ekonomiky tým, že umiestňujú satelity (aj ľudí) na obežnú dráhu. Sektor štartov v posledných rokoch prešiel revolúciou vďaka znovupoužiteľným raketám a rastúcej konkurencii. V roku 2024 sa globálne uskutočnilo 259 orbitálnych štartov, čo je rekordný počet, pričom príjmy z komerčných štartov vzrástli na 9,3 miliardy dolárov (nárast o 30 % oproti 2023) sia.org. Tento nárast je vo veľkej miere pripísaný vysokému tempusu operácií SpaceX: zo 145 orbitálnych štartov USA v roku 2024 SpaceX uskutočnila 138 (95 %) so svojimi raketami Falcon 9/Heavy a testovacími štartmi Starship payloadspace.com. USA teraz zodpovedajú za približne 65 % globálneho príjmu z štartov sia.org, čo odráža ich dominanciu v komerčných štartovacích kapacitách.

Aktívne sú aj iné krajiny: Čína vykonala v roku 2024 68 štartov (mierny nárast z 67 v roku 2023) payloadspace.com, najmä prostredníctvom rakiet Dlhý pochod a rastúceho počtu komerčných malých nosičov. Rusko malo v roku 2024 približne 21 štartov a Európa zápasila iba s troma štartmi (kvôli vyradeniu Ariane 5 a oneskoreniam pri Ariane 6) payloadspace.com. Objavujúci sa účastníci ako India (5 štartov v roku 2024) a startupy na Novom Zélande (Rocket Lab s Electron, 13 štartov v roku 2024) planet4589.org planet4589.org tiež prispievajú k diverzifikovanejšiemu trhu štartov. Pozoruhodné je, že približne 70 % globálnych štartov v roku 2024 bolo komerčne zaistených (nie len vládne misie), čo je nárast z 55 % v roku 2022 payloadspace.com, čo naznačuje rastúcu úlohu súkromného sektora v dopyte po štartoch.

Kľúčovou inováciou sú znovupoužiteľné nosné rakety. Znovupoužitie prvého stupňa rakety Falcon 9 od SpaceX radikálne znížilo náklady na štarty a umožnilo bezprecedentnú frekvenciu letov. Ďalšie spoločnosti nasledujú tento trend: Blue Origin plánuje v roku 2025 predstaviť svoju ťažkú znovupoužiteľnú raketu New Glenn a Rocket Lab sa usiluje o čiastočné znovupoužitie boostrov na svojich raketách Electron/Neutron. Európa investuje do testovacích základní pre znovupoužiteľné motory a čínske súkromné firmy testujú malé znovupoužiteľné nosiče. Tieto technológie pravdepodobne ešte viac znížia náklady na jeden štart a rozšíria prístup do vesmíru.Výhľad trhu: Očakáva sa, že trh so štartovacími službami sa do roku 2030 výrazne rozšíri. Odhady sa líšia, no predpovede vo všeobecnosti hovoria o dvojcifernom ročnom raste. Napríklad jedna analýza predpovedá, že globálny trh so štartovacími službami porastie ~10,9 % CAGR, pričom v roku 2030 dosiahne asi 18 miliárd dolárov globenewswire.com globenewswire.com. Niektoré optimistickejšie prognózy (započítavajúce aj vládne výdavky na štarty) kladú hodnotu trhu v roku 2030 do rozmedzia 30–40 miliárd dolárov marknteladvisors.com marketresearchfuture.com. Medzi hnacie faktory rastu patria nasadenie tisícov širokopásmových satelitov, rastúci dopyt po štartoch družíc na diaľkový prieskum Zeme a IoT mikrosatelitov, ako aj očakávané misie za hranice Zeme (misie na Mesiac, lety pre vesmírnu turistiku a pod.). Odvetvie však musí čeliť problémom, ako je kapacita štartovacích pásiem, bezpečnostné a regulačné obmedzenia a konkurenčné tlaky stláčajúce ceny štartov. Celkovo sa štartovacie služby menia z úzkeho hrdla na čoraz viac na požiadanie poskytovanú službu, čo je zásadná zmena pre celú vesmírnu ekonomiku.

Diaľkový prieskum Zeme a pozorovanie Zeme

Pozorovanie Zeme (EO) je živým a rastúcim segmentom vesmírneho priemyslu, zahŕňajúcim satelity, ktoré zbierajú snímky a údaje o Zemi pre rôzne účely – od poľnohospodárstva a územného plánovania cez monitorovanie klímy až po národnú bezpečnosť. V roku 2024 tržby z komerčných satelitných služieb na diaľkový prieskum medziročne rástli približne o 9 %, čo svedčí o silnom dopyte po vysokorozlíškových snímkach a analytike sia.org. Celkový trh so satelitnými EO dátami a službami je síce relatívne skromný v absolútnej hodnote, ale stabilne rastie: očakáva sa zvýšenie z asi 4,3 miliardy dolárov v roku 2025 na 5,9 miliardy dolárov v 2030 (približne 6–7 % CAGR) mordorintelligence.com. Tento rast podporuje zvyšujúci sa počet EO satelitov na orbite a rastúce využívanie geopriestorovej inteligencie v rôznych odvetviach.Prostredie EO sa posunulo k konšteláciám menších satelitov, ktoré umožňujú vyššiu opakovaciu frekvenciu snímania. Spoločnosti ako Planet Labs prevádzkujú celé flotily malých optických snímačov (Planet má viac než 200 satelitov poskytujúcich každodenné globálne snímkovanie), zatiaľ čo iné ako Maxar a Airbus ponúkajú veľmi vysoké rozlíšenie so svojimi väčšími satelitmi. Nové firmy ako ICEYE a Capella Space lietajú s kompaktnými radarsatelitmi, čo umožňuje celopočasové korektné sledovanie vo dne i v noci. Dáta z týchto konštelácií poháňajú aplikácie v monitoringu životného prostredia, reakcii na katastrofy, poisťovníctve či obrane. Najmä pridané služby (analýza, AI-vyhodnocovanie snímok) sú čoraz dôležitejšie ako samotné surové satelitné dáta, pričom odomykanie oveľa väčšej downstream ekonomickej hodnoty – Svetové ekonomické fórum odhaduje, že EO dáta môžu do roku 2030 priniesť stovky miliárd dolárov hodnoty pre odvetvia ako poľnohospodárstvo a infraštruktúra weforum.org.Tento segment charakterizuje niekoľko trendov:

• Vyššia frekvencia opakovania a pretrvávajúceho sledovania: Vďaka spolupráci mnohých satelitov môžu komerční poskytovatelia sledovať ľubovoľné miesto na Zemi po hodinách alebo aj častejšie (dôležité pre časovo citlivé využitia, ako je sledovanie požiarov alebo pohybov vojska).
• Rôznorodosť senzorov: Okrem tradičných optických kamier rastie nasadenie radarových satelitov so syntetickou apertúrou (SAR), hyperspektrálnych senzorov (napr. pre analýzu minerálov a plodín), mapovania signálov RF (napr. HawkEye 360 sledujúci rádio-vyžarovače) a ďalších – čo poskytuje komplexnejší prehľad o aktivitách na Zemi.
• AI a big data analytika: Rozvíjajúce sa využitie AI/ML na automatizované interpretovanie obrovských datasetov snímok (napr. detekcia zmien, klasifikácia objektov) zvyšuje užitočnosť EO dát pre koncových používateľov.

Medzi hlavné spoločnosti patria Maxar Technologies (známe vysokorozlíškovými satelitmi ako WorldView/Legion), Airbus (Pleiades, séria SPOT), ESA/Copernicus (verejné dáta zo satelitov Sentinel), Planet Labs, BlackSky, ICEYE, Satellogic a ďalší. Mnohé vlády tiež prevádzkujú vlastné EO satelity na zber spravodajských a environmentálnych dát.Jednou z výziev EO segmentu je trhová fragmentácia a konkurencia, ktorá zrazila ceny snímok nadol. Na druhej strane, dopyt sa rozširuje, keďže čoraz viac odvetví zapája diaľkový prieskum do svojho rozhodovania. Ďalšou výzvou je regulácia – niektoré vlády obmedzujú predajnosť či aktuálnosť komerčných snímok z bezpečnostných dôvodov, čo ovplyvňuje, čo môžu firmy ponúkať. Celkovo sa očakáva, že segment EO bude pokračovať v solídnom raste. Do roku 2030 budú komerčné EO konštelácie pravdepodobne poskytovať pre takmer celý svet takmer v reálnom čase dátové kanály a prispejú k hospodárskemu rozvoju aj k riešeniu globálnych problémov (klíma, katastrofická reakcia atď.).

Satelitné komunikácie (Širokopásmové pripojenie & vysielanie)

Satelitné komunikácie zostávajú najväčším segmentom vesmírneho priemyslu podľa tržieb – zahŕňajú satelitné televízne vysielanie, širokopásmový internet, mobilné pripojenie a súvisiace služby. V roku 2024 globálne príjmy zo satelitných služieb (väčšina z nich sú komunikácie) dosiahli zhruba 108,3 miliardy dolárov sia.org. Avšak, to predstavovalo mierny pokles (~2 %) oproti predchádzajúcemu roku spacenews.com, čo však zakrýva veľmi rozdielne trendy v rámci tohto segmentu:

• Televízne vysielanie (DTH): Satelitná platená televízia bola historicky najväčším zdrojom tržieb. V roku 2024 satelitné televízne služby zarobili okolo 72,4 miliardy dolárov, avšak táto suma naďalej klesá (takmer 20 % pokles od 2021) kvôli presunu divákov od satelitnej televízie k streamovacím platformám spacenews.com. Tradiční operátori ako DirecTV, Dish Network, Sky atď. strácajú predplatiteľov, čo v nedávnych rokoch ťahá celkové satkom tržby nadol.
• Satelitný širokopásmový internet: Naopak, širokopásmové pripojenie je rýchlo rastúci segment. Tržby z poskytovania širokopásmových služieb domácnostiam a firmám cez satelit v roku 2024 narástli takmer o 30 % na 6,2 miliardy dolárov spacenews.com. Tento nárast je pripisovaný rozšíreniu konštelácie Starlink od SpaceX (ktorá má v 2025 milióny používateľov po celom svete) a novým satelitom s vysokou priepustnosťou pre aerolínie, lode a odľahlé miesta. Ďalší hráči sú Viasat (nedávno zlúčený s Inmarsatom), Hughes Network Systems, OneWeb (teraz súčasť Eutelsat), a pripravovaná konštelácia Project Kuiper od Amazonu. Dopyt po pripojení v vidieckych a slabo pokrytých oblastiach aj na mobilných platformách (lietadlá, lode, vozidlá) je hnacím motorom tohto rastu.
• Mobilné satelitné a IoT služby: Riadené konektivity ako komunikácia v námornej/dopravnej oblasti či Internet Vecí cez satelit, narástli v roku 2024 o ~23 % na asi 9 miliárd dolárov spacenews.com. Firmy ako Iridium, Inmarsat, Globalstar a vznikajúce IoT konštelácie (napr. Astrocast, Swarm) slúžia týmto trhom. Silno rastie aj záujem o služby „direct-to-device“ – teda satelitné spojenie priamo s bežnými smartfónmi. Prvé kroky boli urobené v roku 2024, kedy operátori začali testovať správy pre smartfóny priamo zo satelitov (napríklad partnerstvá ako SpaceX–T-Mobile a využitie siete Globalstar spoločnosťou Apple na tiesňové SOS). Táto satelitná komunikácia D2D je vnímaná ako potenciálne prelomová, trh je veľmi zvedavý a pilotné siete sú už v beta testovaní sia.org.
• Satelitné rozhlasové vysielanie: Služby ako SiriusXM (satelitné rádio v Severnej Amerike) tiež každoročne prinášajú niekoľko miliárd dolárov. Tento podsegment je stabilný, no nie je vysoko rastový.

Celkovo je satkom sektor v transformácii: dátovo-orientované služby (internet, prenos dát, mobilné pripojenie) prudko rastú, zatiaľ čo tradičné televízne vysielanie ustupuje. Hlavní satelitní operátori na to reagujú úpravou svojich obchodných modelov – napríklad SES a Intelsat investujú do nových širokopásmových konštelácií a mobility služieb, keď im výnosy z videa klesajú. Satelity s vysokou priepustnosťou (HTS) na GEO aj mohutné LEO konštelácie spoločne vytvárajú novú globálnu širokopásmovú infraštruktúru vo vesmíre.Technologicky smerujeme k vyššej kapacite a flexibilite (digitálne payloady, ktoré je možné rekonfigurovať, medzisatelitné laserové prepojenia pre konštelácie atď.). Satelity na GEO sú čoraz výkonnejšie (niektoré dosahujú priepustnosť nad 1 terabit/sekunda), zatiaľ čo LEO konštelácie ponúkajú pokrytie s nízkou latenciou. Zároveň prebieha integrácia satelitných sietí s pozemnými 5G/6G sieťami s cieľom zabezpečiť bezproblémovú konektivitu.Výhľad do roku 2030 pre satelitnú komunikáciu je veľmi pozitívny, čo sa týka dopytu po pripojení. Prieskumy trhu predpokladajú, že globálny satelitný komunikačný trh (vrátane služieb a pozemného vybavenia) by mohol do roku 2030 dosiahnuť viac ako 300 miliárd dolárov, oproti približne 200 miliardám v polovici 20. rokov 21. storočia mordorintelligence.com. Rast bude poháňaný najmä týmito faktormi:

• Širokopásmový internet pre všetkých: Milióny nových používateľov a firiem získavajú pripojenie cez konštelácie (Starlink, OneWeb, Kuiper atď.), najmä v oblastiach bez optickej infraštruktúry.
• Firemné a vládne siete: Satelity sa využívajú na zvýšenie redundancie a pokrytia (napr. chrbtové siete cloudových služieb, vojenská komunikácia, prepojenie IoT senzorov po celom svete).
• Mobilita: Výrazne sa rozšíria požiadavky na pripojenie leteckých spoločností, lodí či pripojených áut/nákladných vozidiel.
• Priama konektivita pre smartfóny: Ak sa technicky a komerčne osvedčí, otvorí to pre satelitné služby obrovskú novú používateľskú základňu (miliardy ľudí so smartfónmi).

Kľúčovými výzvami sú alokácia spektra (konštelácie musia koordinovať svoj spektrogram, aby sa vyhli rušeniu) a zabezpečenie dostupnosti služieb. Konkurencia je veľmi silná a zrejme dôjde aj ku konsolidácii (napr. nedávne fúzie Viasat-Inmarsat). Napriek tomu v roku 2030 očakávame satelitný komunikačný sektor ďaleko viac orientovaný na internet – poskytujúci multi-gigabitové pripojenie kdekoľvek na svete, pričom tradičné vysielanie ustúpi do úzadia.

Obrana a bezpečnostné aplikácie

Vesmír sa stal kľúčovou oblasťou pre obranu a národnú bezpečnosť, čo vedie k výrazným investíciám do vojenských satelitov a súvisiacej infraštruktúry. Vlády na celom svete vypúšťajú satelity na prieskum (imaging a rádiotechnická rozviedka), zabezpečenú komunikáciu, včasné varovanie pred raketami, navigáciu (GPS a ďalšie GNSS) či potenciálne aj orbitálne zbraňové systémy. V roku 2024 dosiahli svetové vládne výdavky na vesmír rekordných 135 miliárd dolárov, čo je medziročný nárast o 10 % satelliteprome.com. Z toho na obranu pripadlo 54 % (približne 73 miliárd dolárov) satelliteprome.com, čo dokazuje, že vojenské a bezpečnostné využitie tvorí vyše polovicu vládnych výdavkov na vesmír.Spojené štáty jednoznačne vedú v oblasti vesmírnej obrany, hoci ich podiel na globálnych vládnych vesmírnych výdavkoch klesol na približne 59 % v roku 2024 (zo 75 % v roku 2000) kvôli rastúcim rozpočtom iných krajín satelliteprome.com. U.S. Space Force a NRO prevádzkujú desiatky sofistikovaných satelitov (napr. špionážne satelity so sub-metrovým rozlíšením, SBIRS na včasné varovanie pred raketami, komunikácia odolná voči rušeniu, ako je AEHF) a investujú do nových systémov (napr. nová konštelácia Proliferated Warfighter LEO malých satelitov na sledovanie rakiet). Rusko a Čína majú taktiež významné vojenské vesmírne programy – Čína zvlášť výrazne napreduje s vlastným navigačným systémom (Beidou), vysokorozlišovacími pozorovacími satelitmi a dokonca testuje aj anti-satelitné technológie (ASAT). Európske krajiny (najmä Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Taliansko) rozvíjajú duálne systémy na civilné aj vojenské účely a zakladajú vesmírne veliteľstvá. Krajiny ako India, Japonsko, Izrael a ďalšie majú menšie, ale rastúce obranné vesmírne programy (napr. indická konštelácia na vojenskú komunikáciu a dohľad, japonské investície do vesmírnej situačnej informovanosti a pod.).Kľúčové trendy v tomto sektore:

• Militarizácia vesmíru: Viac krajín zakladá špecializované vojenské jednotky pre vesmír (napr. UK Space Command, francúzske Space Command, japonská Space Operations Squadron) a chápe vesmír ako bojovú doménu. Dôraz je na ochranu satelitov pred rušením a vývoj útočných schopností (rušenie elektroniky, kinetické ASAT zbrane).
• Prepojené konštelácie pre odolnosť: USA a ich spojenci prechádzajú ku konšteláciám mnohých menších, sieťovaných satelitov, aby sa zabránilo „single point of failure“. Toto kopíruje model komerčných megakonštelácií a je umožnené nižšími nákladmi na výrobu satelitov.
• Strategická autonómia: Európa a ďalšie regióny investujú do vlastnej satnav (Galileo) a chránenej komunikačnej konštelácie, aby neboli odkázané na iných. Príkladom je pripravovaná IRIS² konštelácia EÚ s cieľom poskytovať zabezpečenú štátnu a komerčnú komunikáciu do konca 20. rokov.
• Space situational awareness (SSA) — situačná informovanosť o vesmíre: Sledovanie objektov na orbite je kľúčové pre obranu. Budujú sa vojenské siete pozemných radarov a teleskopov, aj na orbite inšpekčné satelity na monitorovanie satelitov a trosiek protivníka. To súvisí so širšími aktivitami pre bezpečnosť a udržateľnosť vesmíru.

Investície motivované obranou sa často prelínajú s civilným využitím: napríklad GPS vznikol ako americký vojenský projekt a dnes je chrbticou civilných ekonomík. Do roku 2030 budú potreby obrany a bezpečnosti aj naďalej významne určovať úroveň investícií do vesmíru. Možno sa dočkáme operačných protiraketových obranných systémov, lepšej kyberbezpečnosti pre satelity či začlenenia komerčnej satelitnej konektivity (napríklad Starlink) do vojenskej infraštruktúry. Aktuálny príklad takéhoto prelínania je využitie terminálov Starlink ukrajinskou armádou – ukazuje, ako sa komerčné systémy môžu stať strategickými aktívami.Napokon, narastajúca militarizácia prináša aj výzvy – riziko konfliktov vo vesmíre a debris z ASAT testov (napríklad ruský test v roku 2021, ktorý vytvoril tisíce vesmírnych úlomkov) je závažným problémom. To vyvoláva medzinárodné diskusie o normách zodpovedného správania vo vesmíre. Napriek tomu obranné aplikácie zostanú aj naďalej kľúčovým pilierom vesmírneho priemyslu, ktoré poháňajú inovácie a financovanie (často formou vládnych kontraktov pre spoločnosti ako Lockheed, Northrop, Airbus atď.).

Vesmírny turizmus a komerčné vesmírne stanice

Kedysi fantastická predstava vesmírneho turizmu sa dnes stáva skutočnosťou. V posledných rokoch začali súkromné spoločnosti lietať s platiacimi zákazníkmi do vesmíru – či už na suborbitálne, alebo orbitálne lety (napr. na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – ISS). Trh s vesmírnym turizmom je síce v plienkach, no jeho hodnota sa v roku 2024 odhadovala na približne 1,3 miliardy dolárov a prognózy hovoria o raste na 6–10 miliárd do roku 2030 vzhľadom na rozširovanie komerčných možností globenewswire.com patentpc.com. Nedávna správa uvádza prognózu pre vesmírny turizmus na úrovni 6,7 miliardy dolárov do roku 2030 (31,6 % CAGR) so suborbitálnym segmentom (krátke lety nahor a nadol) okolo 2,8 miliardy dolárov a rýchlejším rastom orbitalného turizmu (33% CAGR), aj keď z menšej základne globenewswire.com globenewswire.com.V súčasnosti existujú dva hlavné typy vesmírneho turizmu:

• Suborbitálne lety: Realizujú ich stroje ako New Shepard od Blue Origin (raketa) a SpaceShipTwo od Virgin Galactic (raketoplán). Tieto lety ponúkajú niekoľko minút beztiaže na hranici vesmíru (~80–100 km nad zemou). Blue Origin v rokoch 2021–2022 úspešne absolvoval viacero suborbitálnych turistických misií (vrátane zakladateľa Jeffa Bezosa) a Virgin Galactic začal s komerčnými letmi v roku 2023. Počiatočná cena lístka je 250 000–450 000 dolárov. Očakáva sa, že trh so suborbitálnym turizmom sa s narastajúcou frekvenciou letov významne rozšíri; samotný tento segment môže byť do konca dekády multi-miliardovým trhom globenewswire.com.
• Orbitálny turizmus a misie súkromných astronautov: Zatiaľ len niekoľko bohatých jednotlivcov absolvovalo výlet na orbitu alebo ISS, často sprostredkovaný spoločnosťami ako Space Adventures alebo Axiom Space. Kapsula Crew Dragon od SpaceX prinesla zásadnú zmenu – umožnila misie ako čisto súkromný Inspiration4 (2021) a Axiom-1 a -2 na ISS (2022–23) s privátnymi astronautmi. Týždňový pobyt na orbite stojí rádovo 50 miliónov dolárov za sedadlo. Do budúcnosti Axiom Space buduje komerčné moduly pre ISS – prvý by mal byť vypustený v roku 2025 – s cieľom vytvoriť po ukončení ISS komerčnú vesmírnu stanicu. Ďalšie konzorciá (napríklad Orbital Reef od Blue Origin so Sierra Space a stanica Northrop Grumman) získali financovanie NASA na vývoj privátnych vesmírnych staníc do konca tejto dekády. Stanice budú určené nielen pre turistov, ale aj pre výskumníkov a zahraničných astronautov. Do roku 2030 očakávame aspoň jednu komerčnú vesmírnu stanicu na orbite, čo umožní kontinuitu orbitálneho turizmu (a aj návštevy filmových štábov, vedeckých tímov a pod.).

Za hranicami Zeme majú spoločnosti ako SpaceX ambiciózne plány na lunárny turizmus (napr. dearMoon – projekt preletu okolo Mesiaca na lodi Starship s umelcami). Hoci časový plán Starship je neistý, podobné výpravy by mohli byť realitou do roku 2030, čo bude predstavovať exkluzívny segment ultra-drahého turizmu (letenky okolo Mesiaca v hodnote pravdepodobne >100 miliónov dolárov každý).

Trhové postavenie: Tradičné kozmické firmy (Boeing, SpaceX) sa podieľajú na stavbe vozidiel a staníc, avšak spoločnosti poskytujúce „vesmírny zážitok“ sú nové: Virgin Galactic, Blue Origin, Axiom, Space Adventures a niekoľko startupov, ktoré si predstavujú vesmírne hotely alebo nafukovacie habitaty (napr. Bigelow Aerospace, ktorá odštartovala testovacie moduly, ale momentálne je nečinná). Vlády (NASA, ESA, atď.) podporujú túto komercializáciu tým, že pôsobia ako prví zákazníci (napr. NASA kupuje súkromné astronautické misie na ISS, ponúka využitie ISS pre turistov za 35 000 dolárov za noc, atď.).

Výzvy a príležitosti: Vesmírny turizmus čelí výzvam vysokých nákladov, bezpečnosti a regulačného dohľadu. Katastrofická strata prvého vesmírneho lietadla Virgin Galactic v roku 2014 a nedávnejšie zlyhanie posilňovača Blue Origin v roku 2021 (bez posádky) zdôrazňujú riziká. Regulačné orgány zatiaľ poskytujú spoločnostiam voľnosť pod „učiacimi povoleniami“, avšak to sa bude meniť so zvyšujúcim sa počtom letov platiacich zákazníkov. Na strane príležitostí môže ďalší úspech pravdepodobne znížiť náklady (najmä ak sa podarí sprístupniť orbitálne vozidlá typu Starship alebo iné znovupoužiteľné rakety) a otvoriť vesmír pre viac ľudí. Do roku 2030 by ceny lístkov na suborbitálne lety mohli klesnúť na desiatky tisíc dolárov a ceny orbitálnych výletov by sa mohli znížiť na jednotky miliónov, čím sa rozšíri zákaznícka základňa. Rastú aj sekundárne trhy – ako výcvik pre vesmírnych turistov, luxusné ubytovanie na orbite či mediálne/obsahové zmluvy. Celkovo, i keď je trh v hodnote 10 miliárd dolárov do roku 2030 malý v porovnaní s inými segmentmi, vesmírny turizmus vzbudzuje veľkú verejnú fascináciu a môže podnietiť technologický pokrok, z ktorého bude profitovať celé odvetvie (napríklad vývojom systémov podpory života a obsluhy posádky, ktoré sa môžu neskôr využiť vo vesmírnych hoteloch alebo dopravných prostriedkoch ku hlbokému vesmíru).

Nové technológie a inovácie

Roky 2020 sú obdobím rýchlych inovácií vo vesmíre, pričom niekoľko nových technológií výrazne mení odvetvie:

• Malé satelity a megakonštelácie: Možnosť vyrobiť výkonné satelity za zlomok predchádzajúcich veľkostí a nákladov je revolučná. Štandardizované platformy malých satelitov (vrátane CubeSatov) a pokročilá elektronika umožňujú, aby aj zariadenia veľkosti škatule od topánok vykonávali zmysluplné misie. To viedlo k megakonšteláciám – Starlink už má ~4 000 aktívnych satelitov poskytujúcich internet, OneWeb má 600+ a Amazonov Project Kuiper odštartuje viac ako 3 000 satelitov od roku 2025. Satelitné konštelácie na pozorovanie Zeme (Planet, atď.) využívajú tiež túto malú technológiu. Dôsledkom je posun paradigmy od niekoľkých veľkých satelitov k rojom mnohých: poskytujú odolnosť, globálne pokrytie a krátke opakovacie časy nad jednou lokalitou. Toto rozšírenie však so sebou prináša aj starosti (preplnené orbity, rušenie) – preto sú potrebné nové prístupy k riadeniu prevádzky a navrhovaniu satelitov (napr. automatizované vyhýbanie sa zrážkam). Projekcia Euroconsultu o 18 000+ malých satelitoch vypustených v rokoch 2024–2033 zdôrazňuje, že tento trend sa bude len zrýchľovať straitsresearch.com.
• Znovupoužiteľné nosné rakety a nižšie náklady na štart: SpaceX v 2010-tich rokoch dokázal, že rakety možno používať opakovane, a do roku 2025 bude Falcon 9 v niektorých prípadoch použitý viac ako 20-krát na jednom nosiči. Znovupoužiteľnosť spolu so zvýšenou konkurenciou dramaticky znížila štartovacie náklady (z ~20 000 $ za kg na nízku obežnú dráhu na začiatku 2000-tých rokov na <3 000 $ za kg na Falcon 9 dnes, s perspektívou <1 000 $/kg na Starship). Konkurujúce rakety (New Glenn od Blue Origin, Neutron od Rocket Lab, atď.) počítajú so znovupoužiteľnosťou už od začiatku. Lacnejšie štarty umožňujú nové misie (malé firmy či univerzity si môžu dovoliť štart) a umožňujú realizáciu konceptov ako veľké konštelácie a montáž na orbite. Znovupoužiteľné kozmické lode sú tiež na vzostupe: SpaceX Starship bude plne znovupoužiteľný v oboch stupňoch a ak uspeje, môže revolučne znížiť cenu vynesenia na orbitu. V menšej mierke skúmajú zčasti znovupoužiteľnosť aj vesmírne lietadlá (napríklad vozidlá na vesmírny turizmus či plánovaný nákladný raketoplán Dream Chaser od Sierra Space). Do roku 2030 bude väčšina štartov využívať nejakú znovupoužiteľnú časť, čím sa stanovia nové štandardy častého, relatívne lacného prístupu do vesmíru.
• Umelá inteligencia (AI) a autonómia: AI a strojové učenie sa čoraz viac uplatňuje v kozmických technológiách. Na Zemi AI pomáha spracovávať záplavy satelitných dát (napr. identifikácia objektov na záberoch Zeme alebo optimalizácia prevádzky satelitných sietí). Priamo na satelitoch umožňuje AI autonómne rozhodovanie – napr. satelit využívajúci strojové videnie na rozhodnutie, ktoré zábery má urobiť, alebo autonómny navigačný systém na vyhýbanie sa zrážkam a let v zostave. AI pri analýze dát je obzvlášť cenná pri pozorovaní Zeme a spracovaní signálov, kde je kľúčové nachádzať vzory vo veľkých objemoch údajov. Firmy ako HawkEye 360 využívajú AI na geolokalizáciu signálov straitsresearch.com, AI je použité aj pri plánovaní prevádzky dynamických sietí (napr. optimálne smerovanie internetového prenosu megakonšteláciou satelitov). AI je dôležitá tiež pre autonómne operácie kozmických lodí, napríklad pre budúce marsovské roboty, ktoré budú schopné samostatne prekonávať prekážky a vykonávať vedecké úlohy. Ako sa vesmírny priemysel digitalizuje, AI/ML sa stane bežným nástrojom na zníženie zaťaženia ľudí a zvýšenie efektivity pri návrhu kozmických lodí, monitoring zdravia satelitov alebo aj pri robotickom servise na orbite s vysokou presnosťou.
• Servis, tankovanie a výroba na orbite: Vyvíja sa nová trieda kozmických lodí schopných servisovať iné satelity – natankovať ich, opraviť či preposunúť, alebo nakoniec zostaviť štruktúry vo vesmíre. Mission Extension Vehicle od Northrop Grumman úspešne predĺžil život starším satelitom dokovaním k nim. Spoločnosti ako Astroscale pracujú na odstraňovaní trosiek (chytanie vyradených satelitov). Do roku 2030 sa možno dočkáme prvých komerčných palivových skladov alebo robotickej montáže veľkých objektov, ako sú teleskopy alebo moduly staníc, priamo na orbite. Takéto schopnosti môžu predĺžiť životnosť satelitov a znížiť počet trosiek, umožňujú ich aj technológie automatického dokovania a štandardizované rozhrania na tankovanie. Hoci zatiaľ ide o skorú fázu, servis a výroba na orbite majú silnú podporu agentúr (napr. NASA s OSAM iniciatívami) a môžu sa stať významným podsektorom v 30. rokoch tohto storočia.
• Pokročilé pohony a doprava: Inovácie v pohonoch prebiehajú aj mimo chemických rakiet. Elektrické pohony (ióntové motory) sú už teraz bežné na satelitoch pre udržiavanie na dráhe a dokonca aj zmenu orbity, čím šetria hmotnosť paliva. Do budúcnosti môžu vysokovýkonné elektrické alebo hybridné pohony umožniť rýchlejšie medziplanetárne lety alebo efektívny pohyb veľkých platforiem na orbite Zeme. Ožíva aj záujem o jadrové pohony pre hlboký vesmír (NASA a DARPA plánujú demonštrovať jadrový tepelný raketový motor do roku 2027). Hoci zatiaľ priamo nie sú súčasťou komerčného trhu, tieto technológie môžu skrátiť cesty na Mars alebo dovoliť presun ťažkého nákladu na mesačnú orbitu a tým podporiť ďalšiu komerčnú aktivitu v cislunárnom priestore.
• Satelitná sieťová kompatibilita a interoperabilita: Inovácie sa dejú aj na úrovni systémov – satelity medzi sebou komunikujú laserovými spojmi (Starlink využíva optické prepoje na smerovanie dát vo vesmíre), satelity priamo komunikujú s 5G mobilmi, a vznikajú multi-orbitálne siete (integrácia GEO, MEO, LEO satelitov do jedinej plynulej siete). Koncept hybridnej vesmírno-pozemnej siete je vo vývoji: užívateľ nebude vedieť, či jeho dáta idú cez optiku, mobilnú vežu alebo satelit – sieť ich automaticky nasmeruje optimálnym spôsobom. To si však vyžaduje nové anténne technológie (fázované polia, multiband terminály) a inteligentnú správu sietí.

Stručne povedané, vesmírny priemysel v roku 2030 bude vyzerať výrazne odlišne ako v roku 2020: konštelácie malých, inteligentných satelitov v koordinovaných dráhach; rakety, ktoré sa rutinne vracajú späť; AI riadiaca komplexné operácie; a začiatky komerčnej ľudskej aktivity na orbite. Tieto inovácie spoločne znižujú bariéry vstupu, vďaka čomu sa môže zapojiť mnoho nových startupov a dokonca aj nové vesmírne programy rozvíjajúcich sa krajín. Výsledkom je dynamickejší, demokratizovaný vesmírny sektor – no zároveň sektor, ktorý treba zodpovedne riadiť, aby sa zaistila udržateľnosť.

Kľúčové výzvy a príležitosti

So zvyšovaním objemu vesmírnych aktivít čelí odvetvie niekoľkým výzvam, ktoré musí riešiť, no zároveň aj príležitostiam, ktoré dokážu priniesť novú hodnotu:

Kľúčové výzvy:

• Orbitálne trosky a riadenie vesmírnej premávky: Rozmach satelitov (hlavne na nízkej orbite) zvyšuje riziko kolízií. V súčasnosti je na orbite sledovaných viac ako 36 000 trosiek väčších ako 10 cm straitsresearch.com a nespočetne veľa menších. Zrážka medzi satelitmi alebo s troskami môže vytvoriť kaskádu (Kesslerov syndróm), ktorá ohrozí využiteľnosť vesmírneho priestoru. Riešenie si vyžaduje lepšiu prevenciu vzniku trosiek (satelity sa na konci života deorbitujú, prípadne aktívne odstraňovanie trosiek) a koordináciu – riadenie vesmírnej premávky je ešte len v plienkach. Riešenia budú vyžadovať medzinárodnú spoluprácu a možno aj nové normy či regulácie pre prevádzkovateľov satelitov.
• Kongescia spektier a regulácia: Satelity sú závislé od rádiového frekvenčného spektra, ktoré je obmedzeným zdrojom. Rozmach satelitných sietí (najmä vo vzájomne blízkych dráhach) vedie k sporom o prideľovanie spektra a možnému rušeniu. ITU a národné regulačné orgány sú pod tlakom zmeniť pravidlá tak, aby mohli megakonštelácie koexistovať bez toho, aby vzájomne rušili seba či pozemné siete straitsresearch.com. Zdržania či neistota v udeľovaní licencií môže spomaľovať rozvoj projektov. Preto je potrebná regulačná flexibilita a globálna harmonizácia, no dosiahnuť konsenzus je náročné – najmä keď strategická konkurencia (USA vs. Čína, atď.) môže zasiahnuť aj do sporov o spektrum.
• Kapitálová náročnosť a financovanie: Kozmické projekty často vyžadujú vysoké počiatočné investície a návratnosť trvá roky. Kým obdobie 2015–2021 prinieslo obrovský prílev rizikového kapitálu do vesmírnych startupov (a niekoľko SPAC IPO vesmírnych firiem), trh je odvtedy opatrnejší. Niektoré známe projekty zlyhali alebo majú problémy (napr. zánik viacerých startupov z oblasti nosičov, komunikačné firmy, ktoré zbankrotovali a reštrukturalizovali sa). Prístup k financovaniu zostáva výzvou najmä pre infraštruktúrne čiastkové projekty typu nosičov alebo staníc. Firmy musia preukázať životaschopnosť v náročnom prostredí.
• Pracovná sila a dodávateľské reťazce: Rýchly rast aktivít vytvára tlak na počet kvalifikovaných pracovníkov (inžinierov, technikov) a špecifických komponentov. Na svete je len zopár výrobcov špeciálnych produktov ako kozmické polovodiče, solárne panely, gyroskopy, atď. Nedávne geopolitické napätie i krízy spojené s pandémiou ukázali zraniteľnosť reťazcov. Zaistenie robustného reťazca (možno vertikálnou integráciou či domácou výrobou) a príprava novej generácie odborníkov sú pre odvetvie životne dôležité úlohy.
• Bezpečnostné a geopolitické riziká: Satelity môžu byť terčom hackerských útokov či rušenia a štáty už demonštrovali schopnosti ničiť satelity raketami. Riziko konfliktov zasahujúcich do vesmíru je reálne, satelity sú cennými a krehkými cieľmi. Firmy dnes musia riešiť kybernetickú bezpečnosť satelitov a odolnosť svojich konštelácií proti úmyselnému zasahovaniu. K tomu exportné obmedzenia (ako americké ITAR) a sankcie komplikujú medzinárodné partnerstvá i vstup na trhy, keďže Čína a Rusko sú do veľkej miery vylúčené zo západných trhov.
• Udržateľnosť a vnímanie verejnosťou: Priemysel musí zvládnuť aj verejné a politické vnímanie otázok, ako je svetelné znečistenie (astronómovia upozorňujú na jasné megakonštelácie), environmentálny dopad (emisie zo štartov, trosky rakiet) a celkovú otázku, ako udržať vesmíry dostupné a bezpečné pre všetkých. Ak nebude tieto témy aktívne riešiť, môže čeliť prísnejšej regulácii alebo verejnej nevôli.

Kľúčové príležitosti:

• Prekonávanie digitálnej priepasti: Satelitné širokopásmové konštelácie ponúkajú možnosť priviesť vysokorýchlostný internet k približne 3 miliardám ľudí na svete, ktorí sú stále offline alebo majú slabé pripojenie. Ide o obrovskú príležitosť s výrazným sociálnym a ekonomickým dopadom. Firmy, ktoré uspejú v získavaní týchto trhov (vidiecky internet, podniková konektivita vo vzdialených oblastiach a pod.), môžu odomknúť veľkú hodnotu. Iniciatívy priamo-k-zariadeniu by mohli rozšíriť konektivitu ku každému užívateľovi smartfónu na svete, čo je obrovský adresovateľný trh, ak bude technicky uskutočniteľný.
• Zmena klímy a environmentálny monitoring: Rastie dopyt po dátach na monitorovanie klimatickej zmeny, uhlíkových emisií, odlesňovania, prírodných katastrof či vodných zdrojov. Satelitné pozorovanie Zeme je unikátne svojim rozsiahlym a pravidelným dohľadom. Ako sa zintenzívňujú klimatické opatrenia a snahy o udržateľnosť, sektor EO môže profitovať zo zmlúv a partnerstiev (napr. s poľnohospodárstvom pre presné poľnohospodárstvo, s vládami na verifikáciu klimatických dohôd). Jedna štúdia naznačila, že EO dáta a služby môžu do roku 2030 v šiestich kľúčových sektoroch súvisiacich s klímou a Cieľmi udržateľného rozvoja OSN umožniť stovky miliárd ekonomickej hodnoty weforum.org.
• Nové trhy: Mesiac a ďalej: V najbližších rokoch sa očakáva posun za hranice obežnej dráhy Zeme – predovšetkým program NASA Artemis zameraný na trvalú ľudskú prítomnosť na Mesiaci. To poháňa vznik tzv. cislunárnej ekonomiky: kontrakty na komerčné lunárne pristávacie moduly (napr. firmy Astrobotic a Intuitive Machines), plány na lunárnu vesmírnu stanicu (Gateway), záujem o ťažbu surovín na Mesiaci (vodný ľad ako palivo). Súkromné firmy aj vesmírne agentúry mimo NASA (napr. Čína plánujúca základňu na Mesiaci v 2030-tych rokoch) budú do týchto snáh investovať. Prví hráči v lunárnej doprave, výstavbe či ťažbe surovín môžu do roku 2030 vytvoriť úplne nové odvetvia. Podobne, ťažba asteroidov je stále špekulatívna, no niektoré startupy pokračujú vo výskume – každý prelom by bol transformačný (hoci pravdepodobne až po roku 2030).
• Vesmírna turistika a médiá: Ako už bolo spomenuté, vesmírna turistika sa otvára. Nielen vyhliadkové lety, ale možnosti sa črtajú aj v médiách a zábave – napríklad výroba filmov a televíznych programov vo vesmíre (už existujú plány na natáčanie filmov na ISS alebo v samostatnom filmovom module na obežnej dráhe). PR hodnota a partnerské spolupráce spojené s vesmírom (predstavte si športové udalosti alebo reklamy vo vesmíre) sú tiež ešte nevyužitou oblasťou. Firmy, ktoré umožnia väčšiu dostupnosť a viditeľnosť vesmíru verejnosti, môžu vytvoriť ziskové niche segmenty.
• Integrácia s pozemnými technológiami (5G, IoT, AI): Vesmírne systémy stále viac dopĺňajú pozemné technológie. Satelity môžu napájať 5G siete alebo prepájať IoT senzory v odľahlých oblastiach (smart poľnohospodárstvo, celosvetové sledovanie logistiky). Synergia medzi vesmírnym a technologickým sektorom (spolupráca cloudových spoločností so satelitnými operátormi na doručenie dát, integrácia satelitov do ponuky telekom operátorov) ponúka nové možnosti rastu. Napríklad cloudoví poskytovatelia ako AWS a Azure majú dedikované vesmírne oddelenia na obsluhu dátových potrieb satelitov – a naopak, satelitní operátori využívajú cloudové AI nástroje na spracovanie údajov. Toto prepojenie môže poháňať inovácie a nové služby (napr. dodávanie reálnych EO dát cez cloudové platformy).
• Space as a Service a komercializácia nástupcu ISS: Keďže ISS má byť vyradená do roku 2030, vzniká príležitosť pre súkromné stanice prevziať jej úlohy – hostiť experimenty, astronautov aj turistov. Firmy, ktoré dokážu ponúknuť Space-as-a-Service (pre výskum či výrobu v mikrogravitácii), môžu uspokojiť dopyt z farmaceutického, materiálového sektora i akademickej obce. Sme už svedkami rastu proteínových kryštálov či výroby optických vlákien na ISS; komerčný pokračovateľ by mohol toto podnikanie výrazne rozšíriť, ak náklady klesnú. Pripravované komerčné stanice (Axiom, Orbital Reef a pod.) budú súťažiť o zákazníkov a môžu do konca desaťročia naštartovať trh s mikrogravitáciou pre výskum a výrobu.

V súhrne, výzvy vo vesmíre – vesmírny odpad, konkurencia, financovanie, bezpečnosť – sú síce významné, ale zvládnuteľné pri proaktívnom úsilí a spolupráci. Súčasne však príležitosti rastú, keď sa vesmír čoraz viac preplieta s ekonomikou Zeme i každodenným životom. Firmy a krajiny, ktoré inovujú a prispôsobujú sa, budú dobre pripravené využiť silnú rastovú trajektóriu vesmírneho priemyslu do roku 2030 a ďalej.

Regionálna analýza

Regionálne dynamiky vo vesmírnom priemysle ukazujú, ako jednotlivé časti sveta prispievajú k rozvoju vesmírnej ekonomiky a z nej profitujú. Pozrite si prehľad hlavných regiónov:

Spojené štáty americké

Spojené štáty americké sú v globálnom vesmírnom sektore jasným lídrom podľa väčšiny ukazovateľov. Sú domovom najväčších verejných a súkromných vesmírnych výdavkov a v roku 2024 predstavujú približne 37 % globálnych príjmov vesmírneho priemyslu spacenews.com a ešte väčší podiel v kľúčových doménach ako štarty a výroba. Americké firmy a vládne agentúry tvoria väčšinu nových inovácií:

• Vládne programy: Rozpočet NASA (~25 miliárd USD v roku 2024) podporuje pilotované lety (misie Artemis na Mesiac, plány na Mars), vesmírnu vedu (teleskop James Webb, marsovské rovery) i technologický vývoj. Ministerstvo obrany USA a spravodajská komunita míňajú ešte viac (odhadom 40–50+ miliárd dolárov ročne) na vojenské a prieskumné satelity satelliteprome.com. Vytvorenie Vesmírnych síl USA v roku 2019 podčiarkuje prioritu vesmíru v obrane. Vládne vesmírne výdavky USA zostávajú najväčšie na svete – asi 80 miliárd USD v roku 2024 (59 % svetových vládnych výdavkov na vesmír) satelliteprome.com.
• Komerčný sektor: Americký NewSpace sektor prekypuje aktivitami. SpaceX revolucionalizovala štarty (65 % globálnych príjmov z launch segmentu v roku 2024 sia.org) a prevádzkuje Starlink, najväčšiu satelitnú konšteláciu vôbec. Medzi ďalšie významné firmy patria Blue Origin (vyvíja raketu New Glenn a lunárny lander), United Launch Alliance (ULA) (štarty pre vládu vrátane rakety Vulcan), Northrop Grumman (výroba satelitov a štartovacie rakety Omega/Antares), Boeing (spolu s NASA buduje raketu SLS a satelity), Lockheed Martin (GPS satelity, kapsula Orion), Maxar (imaging satelity), Planet Labs (EO konštelácia), Ball Aerospace (prístroje a obranné satelity) a mnohí ďalší v segmentoch ako malé štarty (Rocket Lab USA, Firefly, Astra), vesmírna turistika (Virgin Galactic) či vznikajúce oblasti (Astroscale US pre odstránenie odpadu, Sierra Space pre vesmírny lietajúci aparát a habitaty).
• Inovačné centrá: USA sú domovom hlavných vesmírnych centier – Silicon Valley (startupy v oblasti malých satelitov a technológií), Južná Kalifornia (tradičný letecký priemysel a sídlo SpaceX), Colorado (aerospace kontraktori a Air Force Space Command), Florida (starty na Cape Canaveral), Texas (SpaceX Starbase, Houston’s Johnson Space Center) a ďalšie. Podnikateľská kultúra a výrazné venture kapitálové investície (viac ako 10 miliárd USD do startupov 2015–2021) poháňajú americký priemysel vpred.
• Politické prostredie: Americká vesmírna politika podporuje partnerstvá s komerčným sektorom. NASA používa čoraz viac zmluvy s pevnou cenou (Commercial Crew, Commercial Lunar Payload Services) namiesto modelu cost-plus, pričom firmám dáva viac zodpovednosti. FAA zjednodušuje licencovanie komerčných štartov v reakcii na rastúcu frekvenciu štartov. FCC upravuje regulácie pre mega-konštelácie (napr. skrátené požiadavky na deorbitáciu LEO satelitov). USA tiež udávajú normy (napr. Artemis Accords pre mierovú spoluprácu vo vesmíre, ktoré podpísalo viac ako 25 krajín).

V ďalších rokoch sa USA snaží udržať prvenstvo v civilnom i vojenskom vesmíre. Kľúčové prelomové udalosti budú: misia Artemis III (plánovaná na záver roku 2025), ktorá má vrátiť ľudí na Mesiac, vybudovanie Lunárnej stanice Gateway a rozvoj komerčných projektov na nízkej orbite ako náhrady za ISS do roku 2030. USA si pravdepodobne udrží dominanciu v štartoch (najmä ak sa Starship stane prevádzkovou) a satelitných službách (firmy ako SpaceX, Amazon’s Kuiper atď.). Globálna konkurencia však rastie, a preto USA dôsledne zvyšuje investície do R&D (jadrový pohon, ďalšie generácie satelitov, hypersonická obrana atď.) aj do STEM pracovnej sily. Celkovo sa očakáva, že USA zostane najväčším centrom vesmírnej ekonomiky do roku 2030, so zameraním na technológie s vysokou pridanou hodnotou a synergické prepájanie štátu a komerčného sektora ako motor inovácie.

Európa

Európa má dlhodobo etablovaný vesmírny sektor na čele s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a národnými agentúrami ako francúzska CNES, nemecká DLR, talianska ASI či britská UK Space Agency. Európa (vrátane štátov EÚ a UK) má druhé najvyššie verejné výdavky na civilný vesmír po USA, v obrannom vesmíre je však stále ďaleko pozadu. Kľúčové znaky európskeho vesmírneho priemyslu:

• Štarty a doprava: Európske schopnosti v oblasti štartov boli v posledných rokoch v pohybe. Arianespace (konzorcium) historicky poskytovala spoľahlivé ťažké štarty raketami Ariane 5 a menšou raketou Vega. Od roku 2025 prechádza Európa transformáciou: Ariane 5 bola v roku 2023 vyradená a nová Ariane 6 má mať svoj debut. Avšak v roku 2024 sa uskutočnili len 3 európske orbitálne štarty payloadspace.com, keďže zdržania Ariane 6 a neúspešný štart Vega-C zastavili prevádzku. Európa v tom roku zaostala za Indiou a dokonca aj Iránom v počte štartov. Očakáva sa, že Ariane 6 obnoví pravidelnú štartovaciu kadenciu v roku 2025 a Vega-C sa vráti do prevádzky, no Európa zároveň podporuje startupy v oblasti malých nosných rakiet (nemecké Rocket Factory Augsburg a Isar Aerospace, britské Skyrora a Orbex atď.). Okrem toho si Spojené kráľovstvo po Brexite zakladá vlastné štartovacie miesta v Škótsku pre malé orbitálne rakety. Výzvou pre Európu bude zostať konkurencieschopná v cene a frekvencii štartov tvárou v tvár dominancii SpaceX – vnútroeurópska debata o vývoji znovupoužiteľnej rakety pokračuje, no v roku 2025 zostáva Ariane 6 jednorazová.
• Výroba satelitov a služby: Európsky priemysel zahŕňa špičkových výrobcov Airbus Defence & Space a Thales Alenia Space, ktorí vyrábajú satelity pre komunikáciu (napr. platformy Eurostar a Spacebus), navigáciu (Galileo satelity), pozorovanie Zeme (Copernicus Sentinel, komerčné obrazové satelity) a vedu (sonda Juice k Jupiteru atď.). OHB (Nemecko) je ďalší významný výrobca. Tieto spoločnosti často spolupracujú v rámci programov ESA alebo súťažia globálne o komerčné objednávky. Európa je známa najmä pre vysokokvalitné komunikačné satelity a malé obrazové konštelácie pre pozorovanie Zeme (napr. Airbus Pléiades Neo). V oblasti služieb je Európa domovom veľkých operátorov satelitov: Eutelsat (teraz zlúčený s OneWeb pre LEO širokopásmové pripojenie), SES (prevádzkuje flotily na GEO a strednej dráhe pre broadband O3b), Inmarsat (UK, teraz súčasť Viasat), a zapojenie Deutsche Telekom v satkom/teleportoch atď. Galileo (európsky navigačný systém) a Copernicus (program pozorovania Zeme poskytujúci voľné environmentálne údaje) sú vlajkové programy EÚ demonštrujúce záväzok Európy k vesmírnym službám vo verejnom záujme.
• Obrana a bezpečnosť: Tradične boli európske vesmírne aktivity orientované skôr civilne, ale to sa mení. Francúzsko založilo v roku 2019 Vesmírne veliteľstvo a vyvíja vojenské pozorovacie a ELINT satelity, uvažuje aj o proti-satelitných schopnostiach (ako satelity Syracruse a CERES, plány na „bodyguard“ satelity). Taliansko a Nemecko majú vlastné optické/radarové prieskumné satelity. Spojené kráľovstvo investuje do monitorovania vesmírneho priestoru a spolupracuje s USA na vojenskej satelitnej komunikácii. Európske krajiny spolupracujú aj v rámci projektov (MUSIS – zdieľanie družicových obrazov, pripravovaná bezpečná konštelácia EÚ IRIS²). Napriek tomu európske výdavky na obranný vesmír (~2–3 miliardy € ročne) zaostávajú za úrovňou USA či Číny. Pozoruhodný pokrok: NATO, ktorého mnohí členovia sú Európania, vyhlásilo vesmír za operačnú doménu a zabezpečuje prieskumné satelity a služby (napr. systém NATO AGS využíva UAV Global Hawk, ale NATO buduje aj Space Centre).
• Politika a spolupráca: ESA je medzivládna agentúra s 22 členskými štátmi, koordinujúca veľké vedecké misie (napr. rover Rosalind Franklin pre Mars, misie pozorovania Zeme) a vývoj nosných rakiet. EÚ sa čoraz viac zapája prostredníctvom svojho vesmírneho programu (Galileo, Copernicus, IRIS²) s cieľom strategickej autonómie vo vesmírnej infraštruktúre. Brexit mal určitý dopad (UK stratilo prístup k niektorým vojenským službám Galileo), ale UK ďalej úzko spolupracuje s ESA. Európsky priemysel často potrebuje konsenzuálne financovanie z viacerých krajín, čo môže rozhodovanie spomaliť, ale zaručuje širokú podporu. Pre podporu vesmírnych startupov majú agentúry ako CNES a DLR inkubátory a EÚ fondy (napr. Horizon Europe) podporujú výskum a vývoj. Európa sa tiež silne orientuje na medzinárodnú spoluprácu: partnerstvá s NASA (napr. servisný modul pre Orion), JAXA a ďalšími, ako aj presadzovanie regulácií udržateľnosti vo vesmíre (Francúzsko a Nemecko sú hlasné v otázkach obmedzovania vesmírneho odpadu).

Do roku 2030 chce mať Európa nezávislý prístup do vesmíru (s Ariane 6 a potenciálne s návrhom znovupoužiteľného nosiča novej generácie), plne funkčný Galileo GNSS a modernizovanú konšteláciu Copernicus a byť dôležitým hráčom v bezpečnej komunikácii vďaka IRIS². Silné stránky Európy vo vysoko kvalitnom inžinierstve jej pravdepodobne ponechajú konkurencieschopnosť vo výrobe satelitov a špecifických segmentoch (napr. environmentálne satelity, vedecké sondy). Slabiny v lacných štartoch a v rizikovom kapitále do vesmíru môžu pretrvávať, ak nebudú prijaté aktívne opatrenia. Napriek tomu Európa zostane významnou a stabilnou súčasťou globálneho vesmírneho ekosystému, často zameranou na spoľahlivosť, udržateľnosť a globálne partnerstvá.

Čína

Čína sa rýchlo stala hlavnou vesmírnou mocnosťou, druhou po USA v rozsahu. Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA) a čínska armáda (Strategická podporná sila Ľudovej oslobodzovacej armády) riadia rozsiahly program, ktorý je ambiciózny a čoraz sebestačnejší v technológiách:

• Štarty a pilotovaný let: Čína dokončila vlastnú vesmírnu stanicu (Tiangong) v roku 2022, pričom trojmodulová Tiangong je teraz pravidelne obývaná tajkonautmi. Čína má vysokú štartovaciu frekvenciu – 68 orbitálnych štartov v roku 2024 payloadspace.com, čo prakticky vyrovnalo ich rekord. Prevádzkujú rodinu rakiet Long March pre rôzne nosnosti (LM-5 ťažké na GEO, až po LM-2, -3, -7 atď.). Výrazné sú aj čínske experimenty so znovupoužiteľnosťou – variant Long March 8 má znovupoužiteľný prvý stupeň vo fáze testovania a technológia SpaceX v podobe mriežkových kormidiel bola vyskúšaná na menších raketách. Čínske štarty má aj rozvíjajúci sa komerčný sektor: firmy ako Galactic Energy, CAS Space, Expace, LandSpace absolvovali orbitálne štarty (Galactic Energy Ceres-1 mala päť úspešných štartov v roku 2024) payloadspace.com. Čínska vláda si dáva za cieľ udržať vysokú kadenciu pre svoje konštelácie aj pre medzinárodné štarty (keďže americké ITAR obmedzenia bránia štartu západných satelitov z Číny, spolupracuje s krajinami ako Pakistan, Argentína atď.).
• Satelity a konštelácie: Čína prevádzkuje úplné spektrum satelitov: série Gaofen a Yaogan pre pozorovanie Zeme (vysoké rozlíšenie optických aj radarových špionážnych satelitov), Beidou navigačný satelitný systém (35-satelitová GNSS, dokončené 2020, protiváha GPS), Tianlian retranslačné satelity a mnoho komunikačných satelitov (hoci globálne majú menej komerčných zákazníkov, zameranie najmä na domáci trh). Významným pripravovaným projektom je čínska plánovaná megakonštelácia pre širokopásmový internet (známa i ako “Guowang”). Naznačili nasadenie LEO konštelácie potenciálne porovnateľnej so Starlinkom (navrhovaných 13 000 satelitov). Prvé testovacie satelity už štartovali, úplné rozbehnutie sa očakáva do roku 2030 – Čína nechce nové pole satelitných sietí prenechať Starlinku/západným firmám. Čína je lídrom aj v technológiách ako kvantová komunikácia (Mozi satelit realizoval experimenty s kvantovou distribúciou kľúčov).
• Lunárny a planetárny prieskum: Čína má odvážny prieskumný program. Po úspešných pristátiach na Mesiaci (vrátane prvého pristátia na odvrátenej strane v roku 2019) a misií na Mars (Zhurong rover v 2021) plánuje pilotované pristátie na Mesiaci okolo roku 2030 v partnerstve s Ruskom (rolu Ruska môže oslabiť jeho aktuálna situácia). Plánujú vybudovať spoločnú Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu v 30. rokoch. V príprave sú aj misie návratu vzoriek z asteroidu a sonda k Jupiteru. Tieto kroky zvyšujú prestíž Číny a vytvárajú technológie použiteľné aj komerčne (lepší nosiče, hlbokopriestorové spojenie atď.).
• Priemysel a investície: Mnoho čínskych vesmírnych spoločností je podporovaných štátom alebo veľkými technologickými konglomerátmi v súlade s národnou stratégiou. Štátne CAST (Čínska akadémia kozmických technológií) a CASC (Čínska korporácia kozmickej vedy a technológií) stavajú väčšinu satelitov a nosičov, no “súkromné” firmy (často s prepojením na štát) sú dnes motivované inovovať. Financovanie startupov rastie, čím sa vytvára paralelný NewSpace sektor interne. Na rozdiel od USA je však väčšina “komerčných” aktivít Číny v konečnom dôsledku previazaná so štátnymi cieľmi. Vládna podpora znamená dostatok finančných prostriedkov pre veľké projekty, ale aj menej prístupu na medzinárodné trhy kvôli geopolitickým otázkam.
• Geopolitika a export: Čína sa prezentuje ako partner pre rozvojové krajiny: ponúka štarty pre medzinárodných záujemcov, pomáha s výstavbou satelitov (napr. Nigéria, Pakistan, Venezuela majú čínske satelity) a podporuje Ázijsko-pacifickú organizáciu pre vesmírnu spoluprácu (APSCO) ako alternatívu k západným fóram. Po západných sankciách rastie spolupráca s Ruskom (napr. spoločné technológie pre lunárne misie, interoperabilita navigácie). Časť komerčných projektov ako LEO konštelácia Hongyun, či plán siete Geely pre navigáciu autonómnych vozidiel cieli na obrovský domáci trh (1,4 miliardy ľudí) – v prípade úspechu má Čína rozsah aj bez Západu.

Do roku 2030 možno očakávať, že Čína bude mať:

• Plne funkčná veľká vesmírna stanica (rozšírená Tiangong, prípadne otvorená pre zahraničných astronautov zo spriatelených krajín).
• Dosiahnutý alebo na prahu pilotovaný pristátia na Mesiaci.
• Rozmiestnené veľké konštelácie pre komunikáciu a diaľkový prieskum (s konkurenčnými ponukami v Ázii/Afrike).
• Stále vysoká frekvencia štartov, možno prvá alebo druhá krajina, ktorá dosiahne 100 štartov ročne.

Vzostup Číny prináša paralelný ekosystém – napríklad trh so satelitnou výrobou môže zaznamenať čínske spoločnosti ponúkajúce lacnejšie alternatívy na medzinárodnej úrovni, a pravidlá fungovania vo vesmíre (normy, štandardy) sa môžu rozchádzať, ak Čína (a jej partneri) využijú iný prístup. V každom prípade bude Čína nepochybne hlavným vesmírnym hráčom až do roku 2030, bude tlačiť USA aj ďalších k inováciám a možno napomôže viacmultipolárnej vesmírnej ekonomike.

India

India je čoraz významnejším hráčom vo vesmíre, známa svojím nákladovo efektívnym prístupom. Indická organizácia pre vesmírny výskum (ISRO) vedie národný program, ktorý dosiahol významné míľniky s relatívne skromným rozpočtom:

• Nosné rakety: Indický Polárny satelitný nosič (PSLV) je osvedčený „ťahúň“ na vynášanie satelitov na pozorovanie Zeme a má povesť spoľahlivosti (často ho využívajú aj zahraničné male satelity). Ťažší GSLV Mk III (nedávno premenovaný na LVM3) vie vyniesť ~4 tony na GTO a bol kľúčový pre indické mesačné misie Čandraján. V roku 2024 India uskutočnila 5 orbitálnych štartov planet4589.org, vrátane úspešného štartu misie Čandraján-3. India buduje aj nové štartovisko pre malé rakety v Tamilnádu a ISRO vyvíja aj malý nosič SSLV na pružnejšie štarty.
• Významné misie: V roku 2023 Čandraján-3 dosiahla historicky mäkké pristátie v oblasti južného pólu Mesiaca, vďaka čomu sa India stala štvrtou krajinou, ktorá pristála na Mesiaci a prvou, ktorá pristála v tejto oblasti. Bolo vynesené aj slnečné observatórium Aditya-L1 na štúdium Slnka. India taktiež v roku 2014 úspešne uskutočnila Mars Orbiter Mission (Mangalyaan) za minimálnu cenu, čím ukázala svoje schopnosti. Tieto misie pozdvihli profil Indie a povzbudili záujem o STEM vo vnútri krajiny.
• Satelitné programy: India prevádzkuje široké spektrum satelitov: INSAT a GSAT na komunikáciu (telekom a televízia v celej Indii), IRNSS (NavIC) pre regionálnu navigáciu, Cartosat a RISAT na pozorovanie Zeme (vysoké rozlíšenie a radar, predovšetkým mapovanie a bezpečnosť), Oceansat, Resourcesat* atď. pre vedu a monitoring zdrojov. Mnohé slúžia domácim potrebám (tele-vzdelávanie, telemedicína, predpoveď počasia s INSAT-3D atď.), čo odráža ako vesmír podporuje rozvojové ciele Indie. NavIC je napríklad indigénny navigačný systém Indie, obdoba GPS pre indický región.
• Otvorenie pre súkromný sektor: Veľkou zmenou je snaha indickej vlády liberalizovať vesmírny sektor. V roku 2020 India oznámila reformy umožňujúce súkromným firmám stavať a vynášať rakety a satelity a zriadila regulačný orgán IN-SPACe na podporu tohto procesu. Výsledkom je, že vzniká indický „NewSpace“ sektor. Príklady zahŕňajú Skyroot Aerospace (ktorý v roku 2022 vypustil Vikram-S, prvý súkromný indický raketový suborbitálny test a pracuje na orbitálnej sérii Vikram), Agnikul Cosmos (vyvíja orbitálnu raketu s 3D tlačenými motormi), Pixxel (startup budujúci hyperspektrálnu obrazovú konšteláciu, už má niekoľko satelitov na orbite cez SpaceX rideshare) a Bellatrix Aerospace (pracuje na elektrickom pohone a možno vesmírnych ťahačoch). Ďalej je tu Dhruva Space (vývoj satelitných platforiem) a ďalší, čo sa venujú technológiám pre malé satelity či pozemnému segmentu. Tempo rastie s podporou zo strany štátu aj indického venture kapitálu.
• Pilotovaný let a budúce plány: India sa pripravuje na svoj prvý pilotovaný let (Gaganyaan program). Prebiehajú bezposádkové testy unikových systémov a štartovacích platforiem, cieľom je poslať indických astronautov na orbitu (nízka obežná dráha, cca 3 dni) približne v rokoch 2025 alebo 2026. Ak uspeje, India sa stane štvrtou krajinou s nezávislým vyslaním ľudí do vesmíru. India spolupracuje s Japonskom na možnej lunárnej misii (LUPEX rover) a prejavila záujem o vlastnú vesmírnu stanicu v 30. rokoch 21. storočia.

Regionálne sa India snaží byť lídrom v južnej Ázii v oblasti vesmírnej spolupráce – ponúka štarty satelitov susedom a zdieľa údaje. V roku 2017 zriadila South Asia Satellite (GSAT-9) ako dar pre susedné krajiny na zabezpečenie komunikácie a podpory pri zvládaní katastrof. Indická konkurenčná výhoda v cene (známa skutočnosť – marsovská misia stála menej než niektoré hollywoodské filmy) jej umožňuje získať podiel na medzinárodnom trhu so satelitmi a štartovacími službami, aj keď PSLV a GSLV majú nižšiu nosnosť ako Falcon 9, takže cielenia na iné triedy nákladov.

Do roku 2030 India mierí medzi popredné vesmírne krajiny so sieťou nových rakiet (možno aj s technológiou opakovane použiteľných stupňov, ktorú ISRO skúma), zavedeným súkromným sektorom pravidelne štartujúcim misie a so zvýšenými schopnosťami vo vysielaní ľudí do vesmíru (možno vlastný malý vesmírny modul v 30. rokoch). Jej zameranie zostane predovšetkým na praktické aplikácie (komunikácia, počasie, navigácia) pre veľkú populáciu, no India sa tiež plánuje zapojiť do prieskumu a medzinárodných partnerstiev (napríklad potenciálne pripojenie k Artemis Accords či cvičenia planetárnej obrany). Vzostup Indie pridáva hodnotný rozmer do globálneho vesmírneho priemyslu – veľký, nákladovo efektívny hráč s odlišným modelom (synergia štátu a súkromných firiem s dôrazom na úsporné inžinierstvo) a obrovským domácim trhom pre satelitnú komunikáciu a diaľkový prieskum.

Blízky východ & severná Afrika (MENA)

Región MENA je čoraz aktívnejším hráčom vo vesmíre, pričom viaceré krajiny investujú do satelitov aj medziplanetárneho prieskumu, často v rámci širších stratégií ekonomickej diverzifikácie a bezpečnosti:

• Saudská Arábia: Saudská Arábia bola skorým hráčom v regióne (saudský princ letel na americkom raketopláne v roku 1985 a investovala do satelitov ako Arabsat komunikačná sieť). Nedávno bola založená Saudská vesmírna komisia (2018) na podporu aktivít v oblasti vesmíru. V roku 2023 Saudská Arábia financovala dvoch astronautov (vrátane prvej ženy zo Saudskej Arábie vo vesmíre), ktorí leteli na súkromnej misii Ax-2 na ISS – to ukazuje obnovený záujem o pilotované lety. Saudská Arábia investuje aj do vývoje satelitov (napr. satelity na pozorovanie Zeme ako SaudiSat séria, podiel v Arabsate poskytujúcom televíziu a komunikáciu v arabských krajinách). V rámci plánu Vision 2030 je vesmír strategickým odvetvím diverzifikácie – možno očakávať investície do rôznych projektov vrátane výroby satelitov a vedeckých misií (krajina prejavila záujem o Artemis Accords či lunárny výskum). Spolupracuje aj s ESA a ďalšími na vedeckých nákladoch.
• Katar, Bahrajn, Kuvajt: Tieto štáty Perzského zálivu majú menšie iniciatívy – napríklad Katar má Es’hail komunikačné satelity (jeden z nich nesie amatérske rádio, ktoré využívajú rádioamatéri). Bahrajn a Kuvajt poslali niekoľko CubeSatov na obežnú dráhu v rámci spolupráce. Ich aktivity sú zatiaľ obmedzené, no záujem rastie, keďže vidia úspechy susedov.
• Egypt: Egypt má dlhodobý záujem o vesmír s dôrazom na komunikáciu a diaľkový prieskum pre rozvoj krajiny. Satelity Nilesat zabezpečujú televízne vysielanie v regióne. Egyptská vesmírna agentúra (založená 2019) plánuje svoj vlastný satelit (séria EgyptSat na snímanie povrchu) a buduje montážne centrum. Egypt tiež spolupracuje s Čínou (napr. plánovaný je čínsko-egyptský MisrSat-2). Pri svojej veľkej populácii vníma Egypt satelity ako kľúčové pre telekomunikácie a monitoring poľnohospodárstva.
• Izrael: Technicky je súčasťou Blízkeho východu, Izrael je významný vesmírny aktér. Štátna Izraelská vesmírna agentúra a Israel Aerospace Industries (IAI) vyvinuli pokročilé satelity, najmä špionážne satelity (Ofek) a vysokorozlišovacie snímače na bezpečnostné účely. Izrael má aj AMOS komunikačné satelity pre komerčné využitie. V roku 2019 sa izraelské neziskové združenie SpaceIL takmer stalo prvým súkromným subjektom, ktorý pristál na Mesiaci so sondou Beresheet – tá síce dorazila na Mesiac, no havarovala pri pristátí. Pripravuje sa druhý pokus (Beresheet 2). Silnou stránkou Izraela je miniaturizácia a vojenské technológie; bude naďalej zameriavať sa na výkonné malé satelity a existujú aj plány na spoluprácu vo vedeckých misiách (má dohodu s NASA na vyslanie astronauta na ISS a spolupracuje s Talianskom či Francúzskom na výskumných satelitoch).
• Turecko: Turecko prevádzkuje komunikačné satelity TURKSAT (vyrábané s pomocou Airbusu) a v poslednom období investuje viac prostredníctvom Tureckej vesmírnej agentúry (založená 2018). V roku 2023 bola vypustená prvá turecká vysokorozlišovacia pozorovacia družica IMECE. Turecko má ambíciu mesačnej misie (cieľom na rok 2028 je rover, dovtedy možno vlastná domáca raketa na nárazovú misiu). S pomocou vesmírnych aktivít rozvíja aj svoj letecký priemysel a vybudovalo nové integračné centrum satelitov v Ankare.
• Ostatné: Irán má začínajúci program s dôrazom na armádu a národnú prestíž. Irán už zvládol niekoľko štartov s nosičmi Safir a Qased a vyniesol malé satelity (napríklad vojenské Noor) na orbitu. Sankcie obmedzujú jeho prístup k technológiám, no krajina pravdepodobne bude pokračovať v rozvoji vlastnej kapacity. Pakistan využíva satelitné dáta (agentúra SUPARCO) a má čínske komunikačné aj pozorovacie satelity, no je menej aktívny. Alžírsko, Nigéria, Južná Afrika – aj keď nie sú súčasťou MENA, africké krajiny sa tiež zapájajú; Alžírsko má satelity a rozvíjajúce centrum, Nigéria využíva vesmír na telekomunikácie a aplikácie v poľnohospodárstve.

Regionálna spolupráca: Arabské štáty majú organizáciu (Arab Space Cooperation Group, vedie ju SAE) na zdieľanie know-how. Arabsat (satelitný operátor) je vlastnený skupinou krajín Ligy arabských štátov a poskytuje regionálne telekomunikačné služby. Rastie aj záujem o využívanie vesmíru na riešenie nedostatku vody, ťažbu ropy a environmentálny monitoring v MENA regióne.

Do roku 2030 pravdepodobne región MENA uvidí:– Viac vývoja vlastných satelitov (nielen nakupovanie zo Spojených štátov/Európy). – Možno aj spoluprácu krajín Perzského zálivu na satelitnej konštelácii alebo zdieľanej vesmírnej infraštruktúre. – Ambiciózne vedecké misie (Spojené arabské emiráty už oznámili misiu na Venušu a asteroid pre rok 2028). – Pokračovanie účasti na pilotovaných vesmírnych letoch prostredníctvom partnerstiev (arabskí astronauti na ISS alebo dokonca na mesačných misiách Artemis, ak dohody umožnia aj ich účasť).V podstate sa vesmír stal súčasťou národných vízií na Blízkom východe – signalizuje modernizáciu a prestíž. S výraznými finančnými zdrojmi budú krajiny ako SAE a Saudská Arábia naďalej nakupovať špičkové technológie a investovať do budovania lokálnej expertízy, čím sa región stále viac integruje do globálnej vesmírnej ekonomiky nielen ako zákazník, ale čoraz viac aj ako prispievateľ (napr. hostiteľské pozemné stanice, poskytovanie štartovacích miest ako potenciálny budúci kozmodróm v SAE a pod.).(Pozn.: Hlavné aktivity severnej Afriky prebiehajú prostredníctvom Egypta a Alžírska, ako bolo spomenuté vyššie. Mnohé menšie národy sa spoliehajú na partnerstvá pre základné satelitné služby a údaje.)Ostatné regióny svetaOkrem vyššie uvedeného stojí za zmienku aj Japonsko a Rusko, keďže naďalej patria medzi kľúčových aktérov vo vesmíre:– Japonsko: Vedúca vesmírna krajina (prostredníctvom JAXA a Mitsubishi Heavy Industries) má významné programy v oblasti štartov (raketa H-IIA bola spoľahlivá; nová raketa H3 zlyhala začiatkom 2023, čo sa snažia napraviť) a kozmických lodí (postavili časť ISS, zrealizovali návraty vzoriek z asteroidu Hayabusa atď.). Japonsko úzko spolupracuje (s NASA na Artemide – dodáva komponenty aj astronautov). Má aj komerčné firmy ako Mitsubishi Electric (výroba satelitov) a startupy typu ispace (pokus o pristátie na Mesiaci v 2023). Do roku 2030 sa Japonsko pravdepodobne ešte viac zapojí do prieskumu Mesiaca a zachová si silné programy pre pozorovanie Zeme aj telekomunikácie. – Rusko: Ruský vesmírny priemysel, historicky veľmi silný, čelí výzvam kvôli starnúcej technológii a sankciám (napr. ukončenie štartov Sojuz z Francúzskej Guyany, spolupráca na ISS sa skončí do 2030). Roskosmos naďalej štartuje rakety Sojuz a prevádzkuje systém GLONASS či vojenské satelity, no rozpočet a strata komerčného trhu so štartmi (v dôsledku SpaceX) škodia. Rusko sa viac orientuje na spoluprácu s Čínou (hovorí sa o spoločnej mesačnej základni). Vypustilo nový modul na ISS (Nauka v 2021) a plánuje vlastnú orbitálnu stanicu, no to je neisté. Ak bude izolácia pokračovať, medzinárodná úloha Ruska sa môže do roku 2030 ešte znížiť, no bude sa snažiť zachovať si nezávislú schopnosť pilotovaných letov a strategických satelitov.Tieto a ďalšie krajiny (Kanada, Austrália, Južná Kórea, Brazília atď.) zohrávajú špecifické úlohy (napr. Kanada dodáva robotiku ako Canadarm, Austrália sa zameriava na senzory a nové startupy v oblasti štartov, Brazília má kozmodróm Alcantara aj vlastný vyvíjaný nosič, Južná Kórea nedávno vypustila satelity raketou Nuri a má ďalšie plány). Globálna vesmírna komunita sa rozširuje – viac ako 80 krajín má už určitú prítomnosť vo vesmíre (hoci len v podobe CubeSatu). Internacionalizácia je trend sama o sebe – vesmír už nie je výsadou superveľmocí, rastúci počet krajín ho vníma ako kľúčovú infraštruktúru.Prognózy trhu do roku 2030Pri pohľade na zvyšok tejto dekády je vesmírny priemysel pripravený na dynamický rast. Aj keď sa prognózy líšia, analytici sa zhodujú na výraznom rozšírení do roku 2030:– Celkový rast vesmírnej ekonomiky: Odhady pre globálnu vesmírnu ekonomiku do roku 2030 sa pohybujú medzi približne 600–750 miliardami dolárov (konzervatívne) až takmer 1 biliónom dolárov (optimisticky). Napríklad GlobalData predpovedá rast z ~450 miliárd v roku 2022 na 1 bilión dolárov do roku 2030 globaldata.com. To znamená ročný rast 8–10 %, čo prevyšuje väčšinu tradičných sektorov. Aj umiernenejšie odhady (napr. 6-7 % CAGR) určujú trh okolo 600 miliárd v roku 2030. Rozdiel oftne spôsobuje to, čo všetko sa do štatistík zarátava – niektoré zahrňujú aj širšie downstream sektory umožnené vesmírom. Podľa výskumu McKinsey/WEF môže byť do roku 2035 až 1,8 bilióna vrátane služieb enabled by space weforum.org. Bez ohľadu na presné číslo je trend jasný: v 2020-tych rokoch sa zrejme vesmírna ekonomika zdvojnásobí. – Satelity & výroba: Dopyt po satelitoch pretrvá alebo sa zvýši. Na konštelácie a obnovu je potrebné tisíce satelitov, takže trh so satelitnou výrobou môže vzrásť z ~20 miliárd v r. 2024 na 57 miliárd do 2030 grandviewresearch.com. Priemerne bude každý rok vypustených vyše 1 000 satelitov – ak plány vyjdú, v roku 2030 môže byť na orbite 50 000+ aktívnych satelitov. Obavy z preťaženia kapacity a neporiadku môžu však tempo mierniť. Príjmy z výroby rastú pomalšie než počty, lebo malé satelity sú lacnejšie, no dopyt po high-end misiach (väčšie vojenské satelity, pilotované lode) drží trh hodnotovo hore. – Štartovacie služby: Do 2030 môže počet štartov globálne prekročiť 400 ročne (hnané konšteláciami a servisom). Príjmy môžu dosiahnuť 20–30 miliárd dolárov ročne (stred rôznych prognóz), najmä vďaka novým službám (napr. tzn. orbitálne transportné „tugy“). Veľký otáznik je Starship: Ak bude plne operatívny, ultra-nízke náklady prudko zvýšia dopyt (napr. pre projekty ako solárne satelity či veľké ďalekohľady), konkurencia bude musieť inovovať a zlacňovať. Vstup nových poskytovateľov (napr. z Indie, Južnej Kórey, či startupov) zvýši diverzitu ponuky. – Satelitné komunikácie a služby: Tento segment ostane najväčšou časťou vesmírnej ekonomiky. S nástupom internetových konštelácií môže satelitný komunikačný trh (vrátane pozemného vybavenia) prekročiť 300 miliárd do 2030 mordorintelligence.com. Užívateľské zariadenia – milióny antén, IoT terminálov atď. – utvoria veľkú časť (pozemný segment mal v 2024 už 155 miliárd sia.org). Video vysielanie bude pravdepodobne klesať, možno až na polovicu maxima do 2030 (~40 miliárd alebo menej), zatiaľ čo dáta a broadband môžu niekoľkonásobne vzrásť a pokles vykompenzovať. Do roku 2030 môže byť desiatky miliónov satelitných broadband užívateľov (Starlink plánuje globálnu dostupnosť a niekoľko miliónov predplatiteľov v polovici dekády). Priame pripojenie zariadení (Direct-to-device) možno začne generovať príjmy koncom dekády, ak sa rozšíria prvé služby (text/SOS) aj na hlas/dáta. – Pozorovanie Zeme a analytika: Trh EO (dáta + analytika) môže narásť na 6–8 miliárd do 2030 v komerčných tržbách, avšak nepriamy ekonomický prínos je oveľa väčší – vlády budú tiež viac investovať (klíma, bezpečnosť), čím sa pridajú ďalšie miliardy. Očakávame čoraz viac predplatiteľský model pre EO dáta – niekoľko veľkých globálnych geoplatformiem obslúži veľa klientov. – Pilotované lety a turizmus: Do 2030, ak začnú komerčné vesmírne stanice, môžeme mať v orbite neustály pobyt súkromných osôb popri vládnych astronautoch. Trh s vesmírnym turizmom môže byť 8–10 miliárd dolárov, pričom ročne poletí niekoľko desiatok suborbitálnych turistov a aj niekoľko orbitálnych misii. Cena lístkov by mala postupne klesať (suborbitálne možno ~100-tisíc, orbitálne 20–30 miliónov do 2030). Dopyt vlád po pilotovaných letoch (nástupcovia ISS, mesačné misie Artemis) tiež prinesie miliardy – len program Artemis je cez dekádu investícia v desiatkach miliárd, čo posúva peniaze ku kontraktorom. – Obrana a verejný sektor: Rozpočty vlád dosiahli v 2024 až 135 miliárd dolárov satelliteprome.com; do roku 2030 to môže byť 170–200 miliárd globálne, ak trend vydrží (rast obrany nad infláciu kvôli bezpečnostným potrebám). Napríklad čoraz viac krajín vypúšťa vojenské konštelácie (sledovanie, navigácia, včasné varovanie) a výdavky na pilotované výpravy rastú. Tento segment vytvára stabilný základ dopytu (zmluvy na štarty, satelity, výskum). – Nové segmenty: Nové služby ako servis na orbite môžu už do roku 2030 prinášať významné príjmy (niektoré odhady očakávajú trh v stovkách miliónov, rastúci po 2030). Tiež dátové centrá alebo výroba priamo vo vesmíre môžu mať pilotné projekty (bez veľkých príjmov, no zásadné pre budúcnosť). Ak by sa podarilo demonštrovať vesmírne solárne elektrárne či ďalšie koncepty do konca dekády, mohol by sa po 2030 otvoriť budúci biliónový trh, zatiaľ je to však len špekulatívne.Zhrnuté, všetky ukazovatele naznačujú, že vesmírny priemysel je v tejto dekáde na strmo rastúcej trajektórii. Zložená ročná miera rastu (CAGR) je všeobecne vysoká: okolo 7–8 % pre celý sektor, osobitne vysoký rast vidíme pri malých satelitoch (>12 % CAGR) aj pri vesmírnom turizme (>30 % CAGR) grandviewresearch.com globenewswire.com. To výrazne predbieha rast globálneho HDP, takže vesmír sa stáva rastúcou súčasťou svetovej ekonomiky. Do roku 2030 budú vesmírna infraštruktúra – satelity a ich služby – ešte viac zakorenené v každodennom živote, od broadbadu v odľahlých dedinách cez permanentné sledovanie stavu Zeme až po všadeprítomnú satelitnú navigáciu (GPS a pod.).

Dosiahnutie týchto prognóz však bude závisieť od toho, ako dobre odvetvie zvládne výzvy, ako je preplnenie orbit a koľko investícií bude naďalej prúdiť. Ak by došlo k vážnemu poškodeniu (napr. séria kolízií alebo geopolitický konflikt rozšírený do vesmíru), rast by sa mohol dočasne spomaliť. Naopak, akýkoľvek prelom (napríklad radikálne zníženie nákladov na štart vďaka Starship alebo masívne vládne stimuly na monitorovanie klímy) by mohol rast zrýchliť nad rámec aktuálnych prognóz.

V konečnom dôsledku zostávajú zainteresované strany a analytici optimistickí, že do roku 2030 sa „posledná hranica“ naozaj stane bežnou sférou komerčnej, vedeckej a dokonca turistickej aktivity – napĺňajúc tak viacdekádový vývoj prechodu vesmíru z vládou riadeného podniku na rozmanitý, globálny komerčný trh.

Prípadová štúdia: TS2 Space (Poľsko) – Úloha, služby a pozícia na trhu

TS2 Space je poľský poskytovateľ satelitnej komunikácie, ktorý ilustruje, ako sa menšie firmy a krajiny zapájajú do globálneho vesmírneho sektora tým, že obsluhujú špecifické dopyty. Založená v roku 2004 so sídlom vo Varšave, TS2 Space sa špecializuje na poskytovanie satelitných telekomunikačných služieb klientom v odľahlých alebo náročných podmienkach. Ich ponuka zahŕňa VSAT širokopásmový internet, satelitnú telefonickú komunikáciu a dátové prepojenia cez rôzne satelitné konštelácie (napr. využívajúc kapacitu na Inmarsat, Thuraya, Iridium, Eutelsat a iných sieťach) emis.com.

TS2 Space sa pôvodne preslávila poskytovaním nevyhnutného spojenia vojenským operáciám. Známa bola ako poskytovateľ internetových služieb pre amerických a poľských vojakov nasadených v konfliktných zónach ako Irak a Afganistan en.wikipedia.org. V polovici 2000-tych rokov potrebovali koaličné sily v týchto regiónoch spoľahlivú komunikáciu tam, kde pozemná infraštruktúra chýbala alebo bola nebezpečná; TS2 tento nedostatok pokryl dodávkami satelitných internetových zostáv a služieb. V jednom momente podporovala sieť TS2 viac ako 15 000 vojenských používateľov v Iraku/Afganistane, umožňujúc e-mail, VoIP a prenos operatívnych dát pre jednotky ďaleko na fronte en.wikipedia.org. Tento raný dôraz na obranných klientov dal TS2 cenné skúsenosti s poskytovaním robustných služieb v ťažkých podmienkach.

Spoločnosť TS2 Space postupne rozširovala svoju klientelu aj portfólio služieb:

• Poskytuje satelitné prepojenia pre vládne agentúry a tiesňové služby. Napríklad TS2 má zmluvy na dodávku satelitných telefónov pre Poľský úrad na ochranu vlády (zabezpečujúci ochranu VIP osôb) ts2.tech. Počas pandémie COVID-19 bola TS2 označená za poskytovateľa kritickej infraštruktúry v Poľsku, čím garantovala spojenie pre krízové manažmenty ts2.tech.
• Spoločnosť obsluhuje neziskovky, médiá a energetický sektor, ktoré pôsobia v odľahlých oblastiach (napr. novinári v konfliktných zónach, tímy hľadajúce ropa & plyn). TS2 dokáže inštalovať prenosné širokopásmové terminály prakticky kdekoľvek na krátke upozornenie.
• TS2 Space pôsobí aj ako distribútor/prepredajca satelitných mobilných služieb – napríklad spolupracovala s Iridium pri poskytovaní satelitných telefónov a „push-to-talk“ riešení v Poľsku a širšom regióne iridium.com.
• Výrazné je aj pôsobenie TS2 pri podpore Ukrajiny počas nedávneho konfliktu dodávkami satelitnej komunikácie a zariadení. Tlačová správa z roku 2023 vyzdvihla, že TS2 dodala satelitný internet, telefóny Thuraya/Iridium a dokonca aj drony na zvýšenie konektivity a dohľadu pre Ukrajinu einpresswire.com. To potvrdzuje pozíciu TS2 ako spoľahlivého partnera v krízach, ktorý využíva satelitné technológie pre odolnosť.

Čo sa týka pozície, TS2 Space nie je výrobca ani vlastník satelitov; je poskytovateľ služieb/integrátor. Prenajíma si kapacitu od satelitných operátorov a ponúka komplexné riešenia (hardvér, prístup do siete, zákaznícku podporu). Tento obchodný model je typický pre menšie spoločnosti v satelitnej komunikácii – podobne ako ISP, ktoré nevlastní optickú sieť, ale poskytuje maloobchodné internetové služby. Odlíšiteľnosť TS2 tkvie vo zameraní na ťažké prostredia a v povesti dôveryhodnosti a spoľahlivosti v satelitnej komunikácii, čo dokladujú dlhodobé vojenské zmluvy einpresswire.com.

TS2 Space si zachováva konkurenčnú výhodu aj prijímaním nových technológií. Spoločnosť zverejnila, že využíva AI (ChatGPT-4) na zlepšenie zákazníckeho servisu a dokonca analýzu satelitných dát einpresswire.com einpresswire.com. Napríklad integrácia AI chatbotov TS2 umožňuje poskytovať 24/7 viacjazyčnú podporu na svojej platforme, čo je dôležité pre klientov nasadených po celom svete. TS2 skúma, ako môže AI napomôcť analýze vzorcov využívania alebo optimalizácii nastavení siete, aby držali krok s trendmi inteligentnej správy sietí.

V Poľsku a regióne sa úspech TS2 Space prejavil v jej pozícii kľúčového hráča v oblasti satelitných služieb. Poľský vesmírny sektor je relatívne skromný a zameriava sa najmä na výskum a výrobu pre misie ESA, preto TS2 vyniká ako komerčne úspešná firma v oblasti vesmírnych služieb. Efektívne plní úlohu spájania poľských aj medzinárodných zákazníkov s globálnou satelitnou infraštruktúrou. Práca TS2 tiež dopĺňa bezpečnostné a humanitárne úsilie Poľska, poskytujúc krajine určitú mieru nezávislosti v oblasti komunikácie počas nasadení alebo kríz.

Do budúcnosti sa očakáva, že TS2 Space sa bude naďalej vyvíjať spolu so satelitnou komunikačnou scénou. Ako LEO širokopásmové konštelácie (Starlink, OneWeb) rozširujú pokrytie, TS2 by mohla pôsobiť ako predajný partner, ktorý doručí tieto riešenia vládnym/podnikovým klientom, ktorí potrebujú vlastnú integráciu alebo zvýšenú bezpečnosť. Webová stránka TS2 už začala poskytovať informácie o aktualizáciách pokrytia Starlink ts2.tech, čo signalizuje, že situáciu pozorne sledujú a pravdepodobne budú zjednodušovať prístup k novým službám. Skúsenosti spoločnosti s vojenskými klientmi jej môžu priniesť príležitosti implementovať alebo prevádzkovať bezpečné satelitné siete (napríklad ak Poľsko alebo NATO vyvinú dedikované satelitné kanály, TS2 môže byť zapojená do pozemnej podpory).

Zhrnuté a podčiarknuté, TS2 Space je ukážkou toho, ako sa špecializovaná, agilná firma zo stredne veľkej krajiny dokáže presadiť v globálnom vesmírnom priemysle vďaka využívaniu existujúcich satelitných systémov na riešenie problémov konektivity zákazníkov. Ich úloha je sprostredkovateľská – prináša výhody satelitnej komunikácie koncovým užívateľom, ktorí by inak nemali potrebné know-how alebo mierku pre prístup k satelitným službám. Prispôsobovaním sa (prijímanie nových satelitných sietí a AI nástrojov) a spoľahlivosťou (overenou v armádnych operáciách) si TS2 Space zabezpečila rešpektovanú pozíciu v segmente satelitnej komunikácie a zostane súčasťou rastu tohto odvetvia až do roku 2030, najmä v oblasti kritických komunikačných služieb.

Záver

K roku 2025 sú globálne satelitné a vesmírne odvetvia v napínavej a rozširujúcej sa fáze. Trh je obrovský (stovky miliárd dolárov) a rastie, pričom transformačné trendy ako rozmach malých satelitov, znovupoužiteľné rakety dramaticky znižujúce náklady na štarty a nové aplikácie od širokopásmového internetu po monitorovanie klímy poháňajú dopyt. Hlavné segmenty priemyslu – výroba, štart, komunikácie, pozorovanie Zeme, obrana a dokonca aj nové oblasti ako turizmus – všetky zažívajú rast poháňaný inováciami. Dominujú tradičné vesmírne mocnosti ako USA, ale citeľne nastupujú noví hráči, či už krajiny (Čína, India, SAE atď.) alebo firmy (SpaceX a nespočetné startupy), čím sa ekosystém stáva rozmanitejším a konkurencieschopnejším než kedykoľvek predtým.

Odhady do roku 2030 naznačujú, že vesmírna ekonomika by sa mohla zdvojnásobiť, potenciálne čím sa priblížiť k hranici bilióna dolárov. Dosiahnutie tohto cieľa bude závisieť od prekonania výziev (vesmírny odpad, regulačné rámce, investičné riziká) a maximálneho využitia príležitostí (globálna konektivita, nové služby, míľniky v objavovaní). Regionálna analýza ukazuje rozširovanie účasti na vesmíre – čoraz viac krajín ho vníma ako strategický a investuje, čo ešte viac zatraktívňuje trh a rozširuje talentovú základňu.

Pre firmy a investorov je výhľad spravidla pozitívny: dopyt po satelitných dátach a konektivite nevykazuje známky spomalenia, vlády zvyšujú výdavky na vesmír pre bezpečnostné a výskumné účely a verejný záujem zostáva vysoký (podporuje to politickú podporu a nové zdroje výnosov ako turizmus). Zároveň bude úspech vyžadovať agilitu vzhľadom na rýchlu technologickú výmenu (napr. konštelácie môžu rýchlejšie zastarať existujúce systémy) a silný dôraz na udržateľnosť, aby ostal vesmír využiteľný.

Na záver, vesmírny priemysel 2025 je len odrazovým mostíkom pre to, čo nás čaká. Do roku 2030 očakávame:

• Viac satelitov, viac služieb: Desiatky tisíc aktívnych satelitov poskytujúcich všadeprítomný internet a senzorové siete priamo na Zemi.
• Rutinný prístup na orbitu: Týždenné, ak nie denné štarty rakiet po celom svete, pričom znovupoužiteľnosť urobí tieto udalosti bežné, podobne ako prevádzka leteckých spoločností.
• Ľudia vo vesmíre aj mimo vlád: Časté suborbitálne turistické skoky, pravidelné súkromné misie na komerčné vesmírne stanice a možno aj ľudské lety okolo Mesiaca.
• Vesmír prepojený s každodenným životom: Od toho, ako komunikujeme, po spôsob správy zdrojov a reakcie na katastrofy – čo je vo veľkej miere umožnené alebo podporené vesmírnymi systémami.
• Nové hranice: Počiatočné priemyselné využitie vesmíru (výroba, hľadanie zdrojov) podniká prvé kroky, čo sľubuje ďalšie rozšírenie ekonomickej sféry smerom von v ďalších desaťročiach.

Dynamika v satelitnom a vesmírnom priemysle naznačuje, že „vesmírny vek“ vstupuje do novej kapitoly – éry rozsiahlej komercionalizácie a globálnej účasti. Firmy ako poľská TS2 Space ukazujú, že aj tí mimo tradičného „vesmírneho klubu“ si môžu nájsť uplatnenie v rozširujúcom sa trhu. Keď odvetvie bude spoločne čeliť svojím výzvam, obdobie do roku 2030 sa stane érou bezprecedentného rastu a úspechov na ceste ľudstva nahor a von do vesmíru.

Zdroje:

• SIA State of the Satellite Industry Report 2025 (údaje o príjmoch v roku 2024, počty satelitov atď.) sia.org sia.org sia.org spacenews.com
• SpaceNews – Jeff Foust, „Satelitný priemysel pokračuje v miernom raste príjmov“ (máj 2025) spacenews.com spacenews.com spacenews.com
• SatellitePro ME – „Vlády investovali v roku 2024 do vesmíru 135 miliárd USD: Novaspace“ (december 2024) satelliteprome.com satelliteprome.com
• GlobeNewsWire – „Trh s vesmírnou turistikou… dosiahne 6,7 miliardy USD do roku 2030“ (február 2025, správa Research&Markets) globenewswire.com
• Mordor Intelligence – „Trh so satelitnou komunikáciou“ (správa 2025) mordorintelligence.com a „Trh so satelitným pozorovaním Zeme“ (2025) mordorintelligence.com
• Grand View Research – „Trh výroby satelitov do roku 2030“ (2025) grandviewresearch.com
• StraitsResearch/Euroconsult – údaje o malých satelitoch (správa 2024) straitsresearch.com
• Reddit (SpaceInvestorsDaily) súhrn SpaceNews o vládnych výdavkoch na vesmír satelliteprome.com
• Wikipedia – TS2 SPACE (údaje o TS2 a ich vojenských internetových službách) en.wikipedia.org
• EIN Presswire – TS2 Space tlačové správy (2023–2024) einpresswire.com einpresswire.com
• Payload / Jonathan McDowell – štatistika štartov 2024 payloadspace.com planet4589.org
• WEF tlačová správa / McKinsey – „Vesmírna ekonomika do roku 2035 dosiahne 1,8 bilióna USD“ (apríl 2024) weforum.org a ďalšie.