LIM Center, Aleje Jerozolimskie 65/79, 00-697 Warsaw, Poland
+48 (22) 364 58 00
[email protected]

Stav prístupu k internetu v Azerbajdžane: Od optických vlákien až po poslednú hranicu

TS2 Space - Global Satellite Communications

Stav prístupu k internetu v Azerbajdžane: Od optických vlákien až po poslednú hranicu

0
State of Internet Access in Azerbaijan: From Fiber to the Final Frontier

Historický prehľad rozvoja internetu v Azerbajdžane

Azerbajdžan sa pripojil k celosvetovej sieti internet pomerne skoro v postsovietskej ére – prvé internetové pripojenie bolo zavedené v roku 1994 a verejný prístup bol dostupný od roku 1996 az-netwatch.org. V neskorých 90. rokoch a začiatkom 21. storočia boli internetové služby spočiatku obmedzené a drahé, dominovali im dial-up pripojenia a niekoľko štátom spriaznených poskytovateľov. Azerbajdžan však profitoval z dedičstva sovietskych technických inštitútov a uvedomenia si dôležitosti informačno-komunikačných technológií zo strany vlády, čo urýchlilo rozvoj en.wikipedia.org. Počas 2000-tych rokov počet používateľov internetu neustále rástol – podľa údajov ITU do roku 2010 vzrástol na približne 3,7 milióna (asi 44 % populácie) en.wikipedia.org. V raných rokoch bol prístup sústredený v Baku a veľkých mestách, pričom mnohí používatelia sa spoliehali na spoločné zariadenia ako pracoviská alebo internetové kaviarne, keďže vlastníctvo počítača v domácnostiach bolo nízke en.wikipedia.org. Dial-up zostával pre mnohých hlavný spôsob pripojenia až do konca 2000-tych rokov, keď sa začali šíriť širokopásmové služby (ADSL) en.wikipedia.org. Vláda, vedomá si ekonomického významu konektivity, učinila z rozvoja telekomunikácií a internetu národnú prioritu: v neskorých 2000-tych rokoch zaviedla opatrenia na zníženie nákladov na internet az-netwatch.org a v roku 2002 zrušila požiadavky na licencovanie ISP, čím liberalizovala trh en.wikipedia.org. V tomto období zaznamenal raketový nástup mobilný internet: v roku 2009 bola vydaná tretia licencia na mobilného operátora GSM a boli zavedené služby 3G az-netwatch.org en.wikipedia.org. Už v roku 2013 oficiálne zdroje uvádzali, že online bolo 85 % populácie en.wikipedia.org – optimistický údaj, no svedčiaci o rýchlej adopcii, najmä vďaka mobilnému širokopásmovému pripojeniu na začiatku 2010-tych rokov. Celkovo rozvoj internetu v Azerbajdžane kopíroval vývoj mnohých rozvíjajúcich sa krajín: prudký nárast takmer od úplnej absencie pripojenia v polovici 90. rokov až po väčšinový prístup obyvateľstva v rámci dvoch desaťročí, hoci mestské oblasti značne predstihli vidiek en.wikipedia.org.

Súčasná internetová infraštruktúra: optické siete, mobilné pripojenie a ďalšie

Optická chrbticová sieť a pevné širokopásmové pripojenie: Pevná internetová infraštruktúra v Azerbajdžane sa za posledné desaťročie významne rozšírila. Štátny operátor AzTelekom (pod Ministerstvom digitálneho rozvoja a dopravy) ovláda väčšinu chrbticovej a poslednej míle siete, spolu s Baku Telephone Communications (Baktelecom) v hlavnom meste. AzTelekom prevádzkuje hlavnú národnú optickú chrbticovú sieť a historicky aj medzinárodnú internetovú bránu, najčastejšie prostredníctvom partnerstva so spoločnosťou Delta Telecom. Delta Telecom (predtým AzerSat) bola do konca 2000-tych rokov hlavným upstreamovým poskytovateľom, ktorý zabezpečoval medzinárodnú konektivitu pre 90–95 % používateľov v krajine en.wikipedia.org. Vlastní jediný Internet Exchange Point aj medzinárodnú bránu a predáva tranzitnú internetovú kapacitu prakticky všetkým lokálnym ISP en.wikipedia.org. Takto vznikla centralizovaná štruktúra, kde prúd dát bol kontrolovaný niekoľkými štátom napojenými subjektmi. Počas rokov sa medzinárodná konektivita zlepšila: do roku 2022 dosiahla celková medzinárodná internetová kapacita Azerbajdžanu približne 2,2 terabitov za sekundu (obrovský skok z pôvodných 155 Mbps v roku 2006), keď boli zavedené nové optické prepojenia do Ruska, Gruzínska a Turecka en.wikipedia.org. Azerbajdžan sa snaží profilovať ako tranzitný uzol medzi Európou a Áziou prostredníctvom projektov ako trans-Ázijsko-európske optické trasy a nové iniciatívy (napr. projekt „Digitálna hodvábna cesta“ od súkromného operátora AzerTelecom) majú za cieľ ešte viac zvýšiť kapacitu.

Na strane koncového používateľa sa pevné širokopásmové pripojenie v hlavných mestách transformovalo z medenej ADSL na optiku (FTTH). Vládny projekt „Online Azerbajdžan“ motivuje celonárodnú výstavbu optiky. K začiatku roka 2023 malo k vysokorýchlostným optickým sieťam prístup asi 1,4 milióna domácností (približne polovica všetkých domácností) – vďaka zrýchlenému rozširovaniu FTTH v Baku a regionálnych centrách caliber.az caliber.az. Len za prvé tri štvrťroky roku 2022 rozšíril AzTelekom nové optické pripojenie pre približne 600 000 domácností caliber.az. Mestá ako Baku, Ganja, Sumgayit a ďalšie už majú rozsiahle pokrytie optikou až do domácnosti, pričom väčšina zákazníkov v týchto mestách má prístup k službám s rýchlosťou 30–100 Mbps cez moderné siete GPON caliber.az. Naproti tomu v menších mestách a dedinách ešte prežívajú staré medené siete – ešte pred pár rokmi 70 % domácností na vidieku a v malých mestách využívalo starý ADSL cez telefónne linky s priemernou rýchlosťou iba ~4–5 Mbps caliber.az. Tento rozdiel medzi mestom a vidiekom v pevnej infraštruktúre je zásadnou výzvou. Štát aktívne investuje (často cez AzTelekom a Baktelecom) do rozširovania optiky aj do odľahlých regiónov, no investície sa v riedko osídlených oblastiach ťažko vracajú caliber.az. Nedávno oznámený projekt financovania zo strany Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) – pôžička pre AzTelekom vo výške 50 miliónov USD – má za cieľ preklenúť digitálnu priepasť medzi hlavným mestom a regiónmi a zaviesť „špičkové širokopásmové pripojenie“ do vyše 280 000 regionálnych domácností neighbourhood-enlargement.ec.europa.eu neighbourhood-enlargement.ec.europa.eu. Táto EBRD/EÚ podpora zdôrazňuje prioritu v rozširovaní optickej infraštruktúry mimo Baku. Podľa úradníkov je cieľom celonárodné širokopásmové pokrytie (pripojenie pre každé sídlo) a úplné vyradenie zvyšných medených liniek do konca roka 2024 caliber.az freedomhouse.org. Hoci ide o ambiciózny harmonogram, odráža ucelené úsilie smerom k všeobecnému optickému pripojeniu.

Mobilné siete (3G, 4G, 5G): Mobilné širokopásmové pripojenie je základom prístupu na internet pre väčšinu Azerbajdžancov a krajina dosiahla v pokrytí mobilnou sieťou veľký pokrok. Tretia generácia (3G) pokrýva už dlhodobo prakticky celé obyvateľstvo freedomhouse.org a za posledných päť rokov prudko vzrástlo pokrytie 4G LTE. Z úrovne len asi 36 % pokrytia populácie v roku 2018 dosiahli siete 4G (LTE) 94 % populácie do roku 2021 mincom.gov.az. Dnes majú v podstate všetky obývané oblasti aspoň 3G služby a väčšina aj 4G, pričom Azercell (najväčší operátor) hlásil koncom roka 2021 viac ako 74 % geografické pokrytie LTE a pokračujúce rozširovanie freedomhouse.org. Počet aktívnych mobilných širokopásmových pripojení rýchlo rastie – v roku 2022 pripadalo 79 mobilných širokopásmových pripojení na 100 obyvateľov (v roku 2020 to bolo ~63 na 100) mincom.gov.az. Pre mnohých používateľov z vidieka sú mobilné siete jedinou možnosťou pripojenia, keďže zavádzanie pevných liniek je tam pomalšie. Mobilné služby poskytujú traja významní operátori: Azercell, Bakcell a Azerfon (Nar). Najmä Azercell má dominantné postavenie a výrazne investuje do infraštruktúry 4G, vrátane LTE Advanced vo veľkých mestách. Štát momentálne opatrne smeruje k 5G. Päťgeneračná (5G) technológia je stále len v testovacej fáze – Azercell spustil pilotné 5G hotspoty v centre Baku koncom roka 2022 a Bakcell začal testovať 5G na niekoľkých miestach v Baku začiatkom roka 2023 freedomhouse.org freedomhouse.org. Používatelia niektorých modelov telefónov (napr. novšie Huawei, Xiaomi a pod.) sa tak v obmedzených zónach už môžu pripojiť freedomhouse.org. Masové zavádzanie 5G si však ešte vyžiada čas; odborníci z odvetvia uvádzajú, že Azerbajdžan potrebuje väčšiu technickú kapacitu a dopyt spotrebiteľov (t. j. viac zariadení s podporou 5G a vyššie príjmy) predtým, ako sa 5G rozšíri plošne freedomhouse.org. Vláda zatiaľ do roku 2025 neuskutočnila plnú 5G aukciu frekvenčného spektra. Medzitým sa optimalizujú existujúce siete 4G – Azercell tvrdí, že vďaka modernizácii zariadení v Baku a na Abšeronskom polostrove zvýšil rýchlosť mobilného internetu v týchto oblastiach v roku 2021 o 30 % freedomhouse.org. Celkovo je mobilná infraštruktúra v Azerbajdžane veľmi dobre pokrytá, hoci väčšina krajiny ešte nemá plne rozvinuté 5G siete.

Medzinárodná konektivita a dátové centrá: Geografická poloha Azerbajdžanu znamená, že je pripojený na globálny internet cez viacerých susedov. Optické káble spájajú Azerbajdžan na severe s Ruskom (cez trasy Rostelecom/TransTelekom), na západe s Gruzínskom (a ďalej k čiernomorským káblom), na juhu s Iránom a tiež cez Kaspické more. Hlavná sieť Delta Telecom má napojenie na Turecko a západné siete a súkromný operátor AzerTelecom (súčasť holdingu NEQSOL) buduje vysokokapacitnú trasu nazývanú „Digitálna hodvábna cesta“ na prenos dát medzi Európou a strednou/južnou Áziou cez Azerbajdžan. Cieľom týchto iniciatív je premeniť Azerbajdžan na regionálny internetový tranzitný uzol, znížiť latenciu a závislosť od jediného upstream poskytovateľa. Domácim obmedzením bola historicky absencia neutrálneho výmenného bodu internetu (IXP) – Delta Telecom prevádzkovala jediný IXP a účtovala rovnaké poplatky za „lokálnu“ prevádzku ako za medzinárodnú, čo odrádzalo od miestneho prepojenia en.wikipedia.org. To znamenalo, že aj domáca azerbajdžanská internetová prevádzka často putovala von a späť do krajiny, čo ovplyvňovalo efektivitu. Snaha o zavedenie bezplatného IXP bola diskutovaná, no podľa najnovších správ zostáva dominancia IXPa Delta en.wikipedia.org. Pozitívne je, že sa zlepšila infraštruktúra cacheovania a miestneho hostingu: podľa analýz Internet Society je približne 38 % najnavštevovanejšieho internetového obsahu dostupného cez lokálny server alebo cache v Azerbajdžane pulse.internetsociety.org. Toto lokálne cacheovanie (napr. Google/YouTube alebo Facebook CDN servery v Baku) pomáha zrýchľovať populárne služby. Kapacita dátových centier v Azerbajdžane tiež rastie, pričom AzInTelecom (štátna IT spoločnosť) prevádzkuje vládne dátové centrá a v Baku pribúdajú niektoré súkromné kolokačné zariadenia pre banky a podniky. Zabezpečiť redundantné medzinárodné prepojenia a miestnu výmenu prevádzky bude dôležité s rastom internetovej penetrácie.

Satelitná infraštruktúra – geostacionárne satelity: Ešte pred najnovšou vlnou LEO satelitov investoval Azerbajdžan do vlastných telekomunikačných satelitov na rozšírenie internetových a vysielacích služieb. Národná vesmírna agentúra Azercosmos prevádzkuje dva geostacionárne satelity, Azerspace-1 (vypustený v roku 2013) a Azerspace-2 (2018), umiestnené na orbitálnych pozíciách okolo 46°E en.wikipedia.org. Tieto multibandové satelity pokrývajú Európu, Áziu a Afriku a prenášajú transpondéry používané pre TV vysielanie, ako aj kapacitu v pásmach C a Ku pre dátové a širokopásmové služby en.wikipedia.org. S využitím tejto kapacity ponúka Azercosmos satelitnú širokopásmovú službu nazývanú Azconnexus, čo je v podstate VSAT (Very Small Aperture Terminal) riešenie pre vzdialené pripojenie. Azconnexus získal medzinárodné ocenenia za svoj výkon – koncom roka 2023 bol Azercosmos ocenený za „Najlepšieho poskytovateľa VSAT služieb“, čo podčiarkuje, že satelity Azerspace-1/2 poskytujú vysokorýchlostný internet pre vládu a firemných klientov v oblastiach bez optiky satelliteprome.com satelliteprome.com. Služba podporuje kritické úlohy ako pripojenie pre ropné a plynárenské polia, ťažobné lokality, vidiecke nemocnice či núdzové operácie, kde terestriálne siete nemusia byť dostupné satelliteprome.com. Tieto geostacionárne satelitné linky majú vyššiu latenciu (~600 ms), ale zabezpečujú, že aj tie najodľahlejšie horské dediny alebo ropné plošiny v Kaspickom mori môžu byť pripojené k internetu podľa potreby. Treba však poznamenať, že kvôli cene je satelitný internet cez Azerspace využívaný predovšetkým podnikmi, štátnymi inštitúciami a príležitostne na pripojenie vzdialených komunitných centier (napr. vo vysokom Kaukaze či v novoosídlených oblastiach Karabachu), nie však bežnými domácnosťami.

Hlavní poskytovatelia internetových služieb a trhový podiel

Trh ISP v Azerbajdžane je kombináciou štátnych firiem a súkromných operátorov, no štát (a politicky prepojené záujmy) si zachovávajú výrazný vplyv. Existujú desiatky licencovaných ISP, no kľúčovú infraštruktúru ovláda niekoľko hráčov. Na strane fixného broadbandu sú najväčšími poskytovateľmi štátom riadený AzTelekom (zameraný na regióny) a Baktelecom (mesto Baku), spolu s AzDataCom (ďalším štátnym prevádzkovateľom dátových sietí) freedomhouse.org. V roku 2019 štátne spoločnosti ovládali približne polovicu celkového trhu s internetovými službami freedomhouse.org. Najmä AzTelekom, ktorý prevádzkuje chrbticovú sieť a regionálne ústredne, je úzko spojený s vládnucou rodinou; jeho vlastníctvo je prepojené s rodinou prezidenta Alijeva freedomhouse.org. Nachádzajú sa aj súkromné ISP ako Azeronline, Ultel, AvirTel, Connect a ďalší, ktorí si často prenajímajú kapacitu zo štátnej infraštruktúry na obsluhu koncových používateľov, najmä v Baku. Avšak trh nie je úplne rovnocenný – menší súkromní ISP sa sťažovali na ťažkosti s prístupom na štátne optické okruhy a veľkoobchodnú šírku pásma. V polovici roka 2022 dokonca protimonopolný úrad Azerbajdžanu vyšetroval AzTelekom a Baktelecom pre údajné manipulácie s veľkoobchodnými cenami za backhaul a teda znevýhodňovanie konkurencie freedomhouse.org caliber.az. Zistilo sa, že oba podniky zneužili monopolné postavenie zvyšovaním poplatkov za využívanie optických kanálov, miest na stožiaroch a podobne, a za to im boli uložené sankcie caliber.az. To naznačuje, že hoci je trh oficiálne liberalizovaný (licencovanie ISP bolo zrušené v roku 2002), v praxi majú dominantní hráči stále veľkú moc.

V Baku existuje istá konkurencia: napríklad Azeronline (podporovaný mobilným operátorom Azercell) a niekoľko ďalších majú vlastné last-mile siete v častiach mesta a ponúkajú optický alebo káblový internet. No aj v hlavnom meste má hlavný podiel Baktelecom (dcérska spoločnosť ministerstva), najmä po spustení cenovo dostupnej FTTH služby „Bakinternet“. Na zvýšenie efektivity vláda diskutovala o zlúčení Baktelecom a AzTelekom do jedného konsolidovaného národného telekomunikačného podniku (plán oznámený ministerstvom digitálneho rozvoja v roku 2022) freedomhouse.org. Ak by došlo k realizácii, zlúčenie by vytvorilo jediného obrieho štátneho ISP, no v polovici roka 2023 implementované zatiaľ nebolo freedomhouse.org.

Na mobilnom trhu pôsobia traja operátori: Azercell, Bakcell a Azerfon (Nar). Azercell je jasným lídrom – v roku 2022 mal Azercell viac ako 5 miliónov zákazníkov a približne 48,2 % trhový podiel freedomhouse.org. (Pozoruhodné je, že od roku 2018 je Azercell väčšinovo vlastnený štátom; Telia Company zo Švédska zo štátu odišla po korupčnom škandále a Azercell prevzali AzInTelecom/Neftchala, subjekty prepojené so štátom freedomhouse.org.) Druhý hráč, Bakcell, má približne 3 milióny zákazníkov (cca 30 % podiel) a je unikátny tým, že je v súkromnom vlastníctve holdingu NEQSOL (biznismen Nasib Hasanov) freedomhouse.org. Azerfon (Nar) je najmenší, s asi 2,3 miliónmi zákazníkov (~20 % podiel) a čiastočne ho vlastní offshore spoločnosť, avšak všeobecne sa predpokladá, že je tiež prepojený s rodinou Alijeva freedomhouse.org. V skutočnosti sú tak Azercell, ako aj Azerfon spojené s podnikateľskými záujmami vládnucej rodiny freedomhouse.org. Všetci mobilní operátori musia získať 10-ročnú technickú licenciu od vlády na prevádzku freedomhouse.org, a hoci existuje konkurencia v oblasti marketingu a užívateľských balíkov, úzke väzby na politickú elitu znamenajú, že strategické rozhodnutia sú často v súlade so záujmami vlády.

Napriek viacerým hráčom je trhová koncentrácia vysoká. Vplyv rodiny Alijevovcov (priamy alebo nepriamy) na dve z troch mobilných spoločností a hlavných pevných operátorov vyvoláva obavy z nedostatku nezávislej konkurencie en.wikipedia.org freedomhouse.org. Napriek tomu používatelia ťažia z existencie troch mobilných sietí, čo viedlo k celonárodnému pokrytiu a priebežným modernizáciám sietí. Zavedenie prenositeľnosti mobilných čísel malo uľahčiť konkurenciu a každý operátor ponúka škálu dátových balíčkov 3G/4G. Pokiaľ ide o podiel ISP na trhu pevného širokopásmového pripojenia, verejné údaje sú skromné, ale AzTelekom (vrátane Baktelecomu) pravdepodobne obsluhuje viac ako polovicu účastníkov pevného internetu (najmä mimo Baku), pričom zvyšok je rozdelený medzi súkromných ISP v mestách. Napríklad Azeronline, Connect a niekoľko káblových poskytovateľov internetu pokrýva časti rezidenčného trhu v Baku. Hrubý ukazovateľ: Azerbajdžan mal v roku 2023 približne 2,15 milióna pevných širokopásmových pripojení tradingeconomics.com a Baktelecom/AzTelekom mali spolu kapacitu pokryť 1,9 milióna domácností do konca roku 2023 telecompaper.com, čo naznačuje, že štátni operátori majú väčšinu z týchto pripojení.Celkovo platí, že aj keď je na trhu „prítomných veľa ISP“, infraštruktúrne úzke miesta (medzinárodná brána, optická chrbticová sieť, posledná míľa v regiónoch) sú kontrolované subjektmi napojenými na štát freedomhouse.org. To historicky obmedzovalo skutočnú konkurenciu a udržiavalo ceny na pomerne jednotnej úrovni. Vláda si tento problém uvedomuje a s pomocou EÚ pracuje na regulačných reformách, aby „zlepšila konkurenciu a reguláciu v oblasti telekomunikácií“ (súčasť balíka úveru od EBRD) neighbourhood-enlargement.ec.europa.eu. Či tieto reformy prinesú nových nezávislých hráčov alebo len efektívnejších štátnych operátorov, zostáva otázne.

Mestský vs. vidiecky prístup a medzery v pokrytí

V Azerbajdžane pretrváva výrazná digitálna priepasť medzi mestskými centrami a vidieckym okolím, hoci v posledných rokoch sa zúžila. Internetová penetrácia je vyššia v mestách – takmer každá domácnosť v Baku sa môže pripojiť online, zatiaľ čo v niektorých odľahlých dedinách je pripojenie stále problémom. Podľa oficiálneho prieskumu z roku 2022 malo internetové pripojenie v domácnosti 91,6 % mestských domácností, v porovnaní s približne 83,8 % vidieckych domácností mincom.gov.az. O rok skôr, v roku 2021, bol rozdiel o niečo väčší (asi 90 % v mestách oproti 82,7 % na vidieku) mincom.gov.az. To odzrkadľuje postupné zlepšenie prístupu na vidieku, najmä vďaka rozširovaniu pokrytia mobilnými sieťami a vládnym programom zavádzania optických sietí. Napriek tomu sú vidiecke rodiny o niečo menej pravdepodobne prihlásené na domáci internet a často sa spoliehajú na mobilné dáta, ak pevný internet ešte do ich oblasti nedorazil.Rozdiel je tiež v kvalite pripojenia: v Baku a ďalších veľkých mestách môžu používatelia využívať vysokorýchlostný optický internet a silný signál 4G, zatiaľ čo vo vidieckych regiónoch sú mnohí odkázaní na staršie DSL linky alebo slabšie 3G/4G pokrytie. Napríklad donedávna väčšina vidieckych používateľov pevných liniek používala staré medené ADSL s rýchlosťami iba v jednotkách Mbps caliber.az. „Posledná míľa” v dedinách často závisí od zastaranej telefónnej infraštruktúry. Verejné Wi-Fi je dostupné v Baku (mesto kedysi zriadilo bezplatné Wi-Fi v parkoch), no vo vidieckych mestách prakticky neexistuje. Dokonca aj v Baku bol počet verejných Wi-Fi hotspotov v roku 2022 znížený z 18 na 4 kvôli údržbe a tie, ktoré zostali, boli označené za slabé freedomhouse.org. Tieto služby teda pre vidiecke obyvateľstvo neslúžia ako spoľahlivá alternatíva.Mapy pokrytia mobilnou sieťou ukazujú len zopár slepých miest – aj v hornatých oblastiach je základné hlasové spojenie – no kapacita mobilného širokopásmového pripojenia môže byť na vidieku problémom. Hlavní operátori sústredili najrýchlejšie inštalácie LTE v Baku a na polostrove Absheron, kde je najvyšší dopyt freedomhouse.org. Takmer všetky dediny majú aspoň 3G, no zážitok môže byť pomalý alebo nekonzistentný mimo hustejšej siete v hlavnom meste. To prispieva k tomu, že mestskí používatelia majú v priemere vyššie rýchlosti ako vidiecki.Čo sa týka využívania a digitálnych zručností, mestskí obyvatelia pravdepodobnejšie používajú internet denne a na širšie spektrum služieb (napr. e-banking, streamovanie, práca na diaľku) než ľudia na vidieku. Avšak, rozdiel sa zmenšuje, ako sa smartfóny stávajú bežnými. Do roku 2022 používalo mobilné telefóny približne 88–90 % jednotlivcov v mestských aj vidieckych oblastiach a viac ako 80 % populácie využíva internet v nejakej forme mincom.gov.az mincom.gov.az. Za pozornosť stojí: oslobodené územia (regióny znovuzískané po konflikte v Náhornom Karabachu) sú špeciálnym prípadom „nedostatočne obslúžených“ oblastí – tie boli celé desaťročia odrezané od azerbajdžanských telekomunikačných sietí. Od roku 2020 vláda uprednostňuje zavádzanie optickej chrbticovej siete a mobilného pokrytia do týchto oblastí (napr. do mesta Šuša a okolitých okresov) v rámci obnovy caliber.az caliber.az. Hlavní operátori už uvádzajú, že 2G/3G siete pokrývajú veľkú časť týchto území a optické chrbticové siete sa kladú popri nových diaľniciach do Karabachu. Zabezpečenie spravodlivého prístupu k internetu v týchto pôvodne konfliktom zasiahnutých vidieckych oblastiach bude v nadchádzajúcich rokoch kľúčovou súčasťou stratégie digitálnej inklúzie Azerbajdžanu.Na záver možno povedať, že rozdiely v prístupe k internetu medzi mestom a vidiekom, hoci pretrvávajú, sa postupne zmenšujú. Programy ako rozširovanie širokopásmového pripojenia financované EBRD či snaha ministerstva o „plné pokrytie do konca roka 2024” cielene adresujú zostávajúce medzery caliber.az neighbourhood-enlargement.ec.europa.eu. Ak sa tieto plány podaria, aj odľahlé dediny onedlho získajú prístup k optickému alebo fixnému bezdrôtovému internetu. Zatiaľ je takmer univerzálne mobilné pokrytie (viac ako 99 % pokrytie 3G mincom.gov.az) životne dôležitou záchranou, ktorá sprístupňuje základné internetové služby väčšine Azerbajdžancov bez ohľadu na ich polohu.

Ceny internetu a dostupnosť pre spotrebiteľov

Cena za internetové služby v Azerbajdžane má všeobecne klesajúci trend a v uplynulom desaťročí sa pre spotrebiteľov stala dostupnejšou. Ceny pevného širokopásmového pripojenia výrazne klesli, zatiaľ čo rýchlosti a objem dát stúpli. K roku 2022 ministerstvo ohlásilo významnú reštrukturalizáciu taríf pre širokopásmový internet: starý základný balík 1 Mbps (ktorý stál približne 10 azerbajdžanských manatov mesačne) bol zrušený a nahradený balíkom 4 Mbps za 13 AZN mesačne mincom.gov.az. Efektívne sa tak trojnásobne zvýšila základná rýchlosť za mierne vyššiu cenu, čím sa znížila cena za megabit – v skutočnosti cena za 1 Mbps pre spotrebiteľov klesla z 10 AZN na zhruba 3,25 AZN po tejto zmene mincom.gov.az. Do budúcnosti úradníci oznámili, že minimálna širokopásmová rýchlosť by mala byť do konca roka 2024 nastavená na 25 Mbps (s príslušnými úpravami cien), s cieľom zabezpečiť, aby aj najlacnejšie balíčky poskytovali skutočne širokopásmové rýchlosti mincom.gov.az.

V absolútnych číslach sú ceny internetu v Azerbajdžane mierne. Typický neobmedzený domáci širokopásmový balíček (cez DSL alebo optiku) s rýchlosťou približne 10–15 Mbps stojí v závislosti od poskytovateľa a regiónu okolo 20–30 AZN (približne 12–18 USD) mesačne. Pre nízkopríjmových užívateľov alebo tých, ktorí potrebujú len základný prístup, niektorí poskytovatelia ponúkajú balíčky s obmedzenou prevádzkou alebo predplatné na zdieľané Wi-Fi hotspoty za nižšie ceny. Mobilné dáta sa široko využívajú a sú cenovo konkurencieschopné: všetci traja mobilní operátori ponúkajú mesačné dátové balíčky rôznych veľkostí. Napríklad balíček pre nenáročných užívateľov (zahrňujúci asi 500 MB dát, plus hovory a SMS) stojí okolo 10 AZN mesačne, zatiaľ čo väčšie dátové balíčky (napr. 5–10 GB) sú v rozmedzí 15–20 AZN. Podľa ukazovateľov ITU ICT Price Basket sú ceny v Azerbajdžane v porovnaní s príjmom celkom prijateľné: v roku 2024 štandardný pevný širokopásmový balíček stál približne 1,34% HNP na obyvateľa mesačne a typický mobilný balíček je zhruba 1,14% HNP na obyvateľa, čo je v rámci cieľa OSN na dostupnosť <2% tradingeconomics.com. Pre porovnanie, v roku 2010 stál ADSL plán s rýchlosťou 1 Mbps 20–25 USD (čo bol vtedy väčší podiel z príjmu) en.wikipedia.org – dostupnosť sa teda jasne zlepšila.

Štát občas zasahoval do regulácie alebo usmerňovania cien. Koncom 2000-tych rokov sa hlavní poskytovatelia internetu (často koordinovaní štátom) dohodli na štandardizácii cien dial-upu a ADSL, aby sa navzájom nepodceňovali cenou en.wikipedia.org. Toto kvázi-kartelové správanie malo udržať menších poskytovateľov nad vodou, no zároveň znamenalo, že spotrebitelia nemali veľkú cenovú variabilitu na výber. Dnes, vďaka väčšej konkurencii (najmä v mobilnom sektore), je cenová a promočná diverzita o niečo vyššia. Napríklad mobilní operátori často robia kampane s bonusovými dátami alebo zvýhodneným nočným používaním, aby prilákali zákazníkov.

Náklady na medzinárodnú konektivitu – významný faktor pri tvorbe cien – dramaticky klesli pre Azerbajdžan po sprevádzkovaní nových optických trás. Výdavky na upstream prístup do internetu, ktoré kedysi tvorili veľkú časť nákladov poskytovateľov, sa znížili. To umožnilo poskytovateľom ponúkať neobmedzené dátové balíčky a postupne zvyšovať rýchlosti bez zvýšenia cien. Jednou z pretrvávajúcich sťažností však ostali náklady na prístup k štátom kontrolovanej domácej infraštruktúre. Ako bolo uvedené, malí poskytovatelia hlásili, že vysoké veľkoobchodné poplatky AzTelekom a Baktelecom za používanie optického vedenia bránili ďalšiemu poklesu maloobchodných cien caliber.az. Zásah protimonopolného úradu v roku 2022 a penalizácia týchto praktík môžu viesť k spravodlivejším veľkoobchodným cenám a potenciálne nižším koncovým tarifám, ak porastie konkurencia.

Čo sa týka dostupnosti zariadení, štát v niektorých obdobiach znížil dovozné dane na počítače a smartfóny, aby znížil prekážky pre občanov pri pripojení na internet. Drvivá väčšina dospelých Azerbajdžancov dnes vlastní mobilný telefón s prístupom na internet (mobilná penetrácia je 110 SIM kariet na 100 obyvateľov mincom.gov.az a asi 90% jednotlivcov používa mobilný telefón mincom.gov.az). Existujú aj verejné programy na zabezpečenie bezplatného prístupu k internetu v určitých komunitných centrách a počas pandémie COVID-19 boli niektoré vzdelávacie platformy poskytované bez poplatku (zero-rating) zo strany poskytovateľov, aby sa umožnilo dištančné vzdelávanie.

Celkově je pre krajinu so strednými príjmami internetové pripojenie v Azerbajdžane relatívne dostupné pre priemerného spotrebiteľa a porovnateľné s regiónom. Údaje Svetovej banky/ITU za rok 2022 ukazujú, že ~88% populácie je internetovými užívateľmi theglobaleconomy.com, čo naznačuje, že základné náklady nie sú pre väčšinu prekážkou (medzi ďalšie faktory patria pokrytie a digitálna gramotnosť v zvyšnej offline populácii). Pokračujúce investície a prípadný vstup nových hráčov (napr. satelitné služby) môžu v nasledujúcich rokoch ďalej znižovať ceny alebo zvyšovať hodnotu (vyššie rýchlosti za rovnakú cenu).

Kvalita služieb: rýchlosti, latencia a spoľahlivosť

Rýchlosť internetu: Internetové rýchlosti v Azerbajdžane sa v posledných rokoch citeľne zlepšili, hoci stále zaostávajú za mnohými rozvinutými krajinami a aj niektorými susedmi v regióne. Začiatkom roka 2023 bola mediánová mobilná rýchlosť sťahovania dát v Azerbajdžane približne 34,6 Mbps, kým mediánová pevná širokopásmová rýchlosť sťahovania dosahovala okolo 26,9 Mbps datareportal.com. Obe čísla významne narástli oproti predchádzajúcemu roku – mediánové rýchlosti pevného internetu vyskočili počas roku 2022 o viac ako 60%, keď sa rozširovali optické prípojky, a mediánové rýchlosti mobilného internetu vzrástli asi o 23% vďaka modernizácii sietí datareportal.com. Do polovice roku 2023 sa pevné rýchlosti ďalej zvyšovali; podľa Speedtest Global Index od Ookla z mája 2023 bol medián pevného downloadu ~29,1 Mbps (čo radilo Azerbajdžan na 116. miesto v svetovom rebríčku) caliber.az. Zrýchľujúci sa rozvoj optiky jasne prináša ovocie: v októbri 2024 sa priemerná rýchlosť pevného širokopásmového pripojenia v Azerbajdžane zdvojnásobila na 57,6 Mbps, čo posunulo krajinu na 93. miesto celosvetovo abc.az abc.az. Mobilné rýchlosti sú porovnateľne vysoké – na konci roka 2024 bol priemer downloadu na mobiloch ~55–56 Mbps, čím sa Azerbajdžan umiestňoval okolo polovice svetového rebríčka v mobilných rýchlostiach abc.az. Znamená to, že v mobilných sieťach Azerbajdžan predbieha mnohých regionálnych susedov, kým v pevných sieťach dobieha z oveľa nižšej úrovne.

Napriek týmto zlepšeniam sa kvalita výrazne líši podľa lokality. V Baku si užívatelia na nových FTTH sieťach bežne užívajú balíčky s 50–100 Mbps a dáta zo Speedtestu ukázali, že priemerná rýchlosť v hlavnom meste bola ~58 Mbps v októbri 2024 abc.az. Mimo Baku a niekoľkých veľkých miest však rýchlosti prudko klesajú. Mnohí vidiecki užívatelia pevného internetu stále dosahujú menej ako 10 Mbps na starom DSL, a dokonca aj pri 4G mobile môžu v odľahlých oblastiach naraziť na rýchlosti len pár Mbps kvôli preťaženým sieťam alebo slabšiemu signálu. Štát priznal, že „mimo Baku je konektivita v oblasti rýchlosti a stability stále slabá“ freedomhouse.org. Je to priamo späté s infraštruktúrnymi rozdielmi a monopolom: IT odborníci konštatujú, že nedostatočné investície do regionálnej infraštruktúry (a prísna štátna kontrola) viedli k pomalším rýchlostiam mimo veľkých miest freedomhouse.org.

V porovnaní niektorým susedným krajinám rastú rýchlosti rýchlejšie. Napríklad koncom roka 2022 mali Bielorusko, Kazachstan, Uzbekistan a Turecko všetci vyššie umiestnenie v rebríčku rýchlosti pevného internetu (Kazachstan bol 96., Turecko 76., atď., kým Azerbajdžan bol okolo 118.) caliber.az. Rusko, s rozsiahlymi optickými sieťami, bolo ďaleko vpredu (51. miesto v roku 2021 v pevných rýchlostiach) caliber.az. Takéto porovnania boli s istou frustráciou reflektované aj v miestnych médiách, čo podnietilo ministerstvo k urýchleniu optickej výstavby, aby Azerbajdžan nezaostal za susedmi v rámci SNŠ caliber.az. Očakáva sa, že ako sieť optiky pokryje viac domácností, priemerné pevné rýchlosti budú ďalej výrazne rásť a Azerbajdžan sa v najbližších rokoch môže prebojovať do top 70–80 krajín sveta.

Latencia: Pri domácej prevádzke a na blízke regionálne spojenia je latencia v Azerbajdžane celkom dobrá. V rámci krajiny sú pingy na optike alebo 4G typicky pod 20 ms. Baku–Európa (napr. Frankfurt) môže byť okolo 60–80 ms, podľa optických trás na západ – čo je prijateľné pre online hry či videohovory. Jedným dlhotrvajúcim problémom bolo, že bez robustného lokálneho IXP bola miestami aj domáca prevádzka Azerbajdžan–Azerbajdžan smerovaná cez cudzie servery, čo zvyšovalo latenciu. S pribúdaním lokálne cachovaného obsahu (Google, Netflix, atď.) je však veľká časť používania efektívne lokálna alebo regionálna. Pri prístupe ku globálnemu obsahu znamenajú trasy cez Turecko alebo Rusko priemernú latenciu – nie tak nízku ako v krajinách s priamym Tier-1 pripojením, no ani nie zvlášť vysokú.

Satelitné pripojenia (geostacionárne) sú výnimkou s latenciou približne 600 ms, no používajú sa len v špeciálnych prípadoch. S príchodom služby Starlink na nízkej obežnej dráhe Zeme (latencia približne 25–50 ms) môžu aj vzdialení používatelia potenciálne využívať pripojenie s nízkou odozvou (viac v satelitnej časti nižšie).

Spoľahlivosť: Spoľahlivosť siete v Azerbajdžane sa zlepšuje, no v minulosti došlo k výraznejším výpadkom. V predchádzajúcich rokoch sa celoplošné výpadky internetu občas vyskytli v dôsledku jediného bodu zlyhania – napríklad veľký výpadok elektrického prúdu alebo technická porucha v hlavnom uzle spoločnosti Delta Telecom v Baku mohli vyradiť pripojenie v celej krajine. Freedom House uvádza, že v minulosti sa takéto rozsiahle výpadky vyskytovali každých niekoľko rokov, hoci v období 2022–2023 nebol zaznamenaný žiadny freedomhouse.org. Jedným neslávne známym incidentom bol rok 2015, keď požiar v kľúčovom dátovom centre zapríčinil niekoľkohodinový výpadok internetu v veľkej časti krajiny. Odvtedy bola pridaná väčšia redundancia. Prítomnosť viacerých operátorov chrbticovej siete (Delta, AzerTelecom atď.) a nové batériové zálohy znížili riziko úplného výpadku.

Na miestnej úrovni používatelia stále hlásia časté menšie problémy: spomalenie počas večerných špičiek, krátke výpadky pripojenia alebo znížené rýchlosti. Časť viny sa prikladá technickým obmedzeniam (napr. stará infraštruktúra) a poskytovatelia často uvádzajú „profylaktickú údržbu“ ako dôvod výpadkov freedomhouse.org. Objavujú sa však aj obvinenia, že poskytovatelia internet zámerne obmedzujú alebo vypínajú v dôsledku vonkajších tlakov. Napríklad počas období politických protestov alebo citlivých udalostí si zákazníci všimli náhle zhoršenie kvality internetového pripojenia. Objavili sa tvrdenia (vrátane niektorých IT expertov a opozičných aktivistov), že poskytovatelia na žiadosť úradov obmedzujú alebo dočasne vypínajú mobilný internet v určitých oblastiach freedomhouse.org. Vláda a poskytovatelia zvyčajne odmietajú politicky motivované výpadky, no vzor problémov s konektivitou korelujúcich s protestmi alebo obdobím konfliktov bol zaznamenaný. Veľmi známym prípadom bol september 2020 – na začiatku druhej karabašskej vojny vláda uvalila de facto internetové obmedzenia v režime stanného práva, čo spôsobilo niekoľkotýždňové výrazné obmedzenie služieb po celej krajine (s úplnou blokáciou sociálnych sietí). Novším príkladom je blokovanie prístupu k TikToku od septembra do novembra 2022 počas pohraničných stretov s Arménskom freedomhouse.org freedomhouse.org – nejde síce o úplný výpadok, ale o cielene obmedzenú spoľahlivosť/dostupnosť služby.

Vo všeobecnosti – mimo úmyselných zásahov – sa sieť stala stabilnejšou. Monopol na infraštruktúru však znamená, že ak má sieť AzTelekom poruchu, je postihnutých mnoho závislých poskytovateľov a užívateľov. Plán vlády zaviesť štandardy kvality služieb (schválené regulátorom v roku 2023) má za cieľ donútiť poskytovateľov niesť zodpovednosť za dostupnosť a výkonnosť caliber.az. Zákazníci, najmä v regiónoch, sú často nespokojní s opakovanými výpadkami. Niektorí súkromní poskytovatelia sa snažia konkurovať lepšou zákazníckou podporou a rýchlejšími opravami, no väčšinou sú stále závislí od tej istej fyzickej infraštruktúry.

Celkové zhrnutie kvality: Kvalita internetových služieb v Azerbajdžane je zmiešaná. Tam, kde je dobrá – predovšetkým v mestách pokrytých optikou – môžu používatelia dosiahnuť svetovú úroveň rýchlostí a nízku latenciu postačujúcu na HD streaming, online hranie či videokonferencie. Mobilné siete v Baku dosahujú rýchlosti postačujúce pre akúkoľvek aplikáciu na smartfóne. Hlavným problémom je však nekonzistentnosť: používateľ v malom meste môže počas sledovania YouTube naraziť na sekanie videa, zatiaľ čo používateľ v Baku si nerušene užíva 4K streaming. Vláda si uvedomuje, že takéto rozdiely v rýchlosti a spoľahlivosti brzdia jej ciele digitálneho rozvoja, a preto silne investuje do optiky s cieľom dosiahnuť aspoň 25 Mbps pre každého mincom.gov.az freedomhouse.org. Ak tieto modernizácie budú pokračovať podľa plánu, priemerná kvalita služieb by mala narastať. Používatelia internetu v Azerbajdžane dúfajú, že časté spomalenia a výpadky čoskoro zmiznú, keď infraštruktúra dobehne moderné štandardy a ak konkurencia prinúti poskytovateľov zlepšovať služby.

Vládne politiky, regulácia a cenzúra

Azerbajdžanská vláda zohráva kľúčovú úlohu v telekomunikačnom sektore – ako tvorca politiky, regulátor aj (prostredníctvom štátnych podnikov) operátor. Výsledkom je regulačné prostredie, ktoré je prísne kontrolované a miestami politizované. Sektor je formálne upravený zákonom o telekomunikáciách z roku 2005 a dohliada naň Ministerstvo digitálneho rozvoja a dopravy (predtým Ministerstvo komunikácií a vysokých technológií). V praxi ešte donedávna ministerstvo samo regulovalo aj prevádzkovalo veľkých poskytovateľov (snaha o oddelenie funkcií začala v roku 2008, no nedotiahla sa do konca en.wikipedia.org). Politické rozhodovania tak často odrážajú aj komerčné záujmy štátu.

Regulačný rámec: Na začiatku 2000-tych rokov Azerbajdžan formálne liberalizoval telekom – napr. v roku 2002 zrušil povinnosť mať štátnu licenciu pre poskytovateľov internetu en.wikipedia.org. Toto však neznamenalo skutočne otvorený trh. Ministerstvo pokračovalo vo vydávaní neformálnych pokynov a občas pravidlo bez licencie ignorovalo, keď tlačilo na poskytovateľov v otázkach dodržiavania en.wikipedia.org. Niektoré kľúčové telekomunikačné služby museli byť licencované (napríklad medzinárodné telefónne brány alebo VoIP v ranných štádiách). Ministerstvo (a teda vládna elita) si udržalo aj spoluvlastnícke podiely vo viacerých hlavných ISPo a mobilných operátoroch, čím si zachovalo vplyv znútra en.wikipedia.org freedomhouse.org. Azerbajdžan požiadal o vstup do WTO v roku 1997, pričom musel riešiť aj otázky prístupu na telekomunikačný trh; istý pokrok nastal, no proces sa zastavil aj pre obavy domácich podnikov zo straty chráneného postavenia en.wikipedia.org.

Za výraznú nedávnu novinku možno považovať vládny plán spustiť povinnú registráciu všetkých poskytovateľov internetových služieb a operátorov. V marci 2023 boli zavedené predpisy, podľa ktorých sa musia poskytovatelia registrovať na ministerstve v novom systéme – oficiálne za účelom tvorby databázy a zlepšenia zodpovednosti freedomhouse.org freedomhouse.org. Úradníci tvrdia, že to pomôže monitorovať kvalitu služieb a zabezpečiť dodržiavanie štandardov freedomhouse.org. Niektorí nezávislí poskytovatelia však upozornili, že registrácia vyžaduje citlivé údaje a chýba transparentnosť, čo podľa nich môže byť zneužité na posilnenie kontroly freedomhouse.org. Ministerstvo tieto obavy odmieta, pričom tvrdí, že len presadzuje existujúci zákon.

Vládne iniciatívy: Štát spustil viaceré programy na podporu IKT. V roku 2016 bola schválená „Stratégická cesta pre telekomunikácie a IT“, ktorá stanovuje ciele pre rozšírenie širokopásmového pripojenia a adopciu e-governmentu freedomhouse.org. Za prezidenta Alijeva majú digitálne projekty často podobu direktívy zhora – napríklad terajšie úsilie o 100 % pokrytie širokopásmovým prístupom je podporované priamo na prezidentskej úrovni caliber.az. Vláda založila aj Inovačnú agentúru a technologické parky na podporu domácich technologických firiem. Kritici však poznamenávajú, že skutočná regulačná nezávislosť stále chýba. Tá istá autorita, ktorá má podporovať rozvoj telekomunikácií, totiž môže i trestať alebo blokovať poskytovateľov, čo je problém najmä v prípade politických otázok.

Internetová cenzúra a regulácia obsahu: Azerbajdžan je podľa organizácií na ochranu práv hodnotený ako „Neslobodný“ v oblasti internetovej slobody freedomhouse.org. Vláda má históriu cenzurovania online obsahu a potláčania nesúhlasu. Neexistuje síce celonárodný, permanentný firewall (mnohé globálne webstránky sú prístupné), úrady však selektívne blokujú a filtrujú niektoré stránky, najmä tie, ktoré patria opozičným skupinám alebo nezávislým médiám. Napríklad populárne nezávislé spravodajské stránky ako Azadliq, Meydan TV, Turan a ďalšie boli opakovane blokované v rámci Azerbajdžanu freedomhouse.org freedomhouse.org. Rozhodnutia o blokovaní sú často arbitrárne a politicky motivované – zvyčajne mieria na obsah kritický voči režimu Alijeva freedomhouse.org. Novela zákona z roku 2017 rozšírila právomoci úradov prikázať blokovanie webstránok bez predchádzajúceho súdneho povolenia (súd však musí byť informovaný do 48 hodín po tom) freedomhouse.org. Úrady blokovanie zdôvodňujú najmä hrozbami pre národnú bezpečnosť alebo „nepatriotickým obsahom“, v praxi to však jasne slúži na umlčanie kritických hlasov.

Okrem blokovania webstránok vláda využívala aj dočasné obmedzenia sociálnych sietí počas citlivých období. Ako bolo spomenuté, prístup na platformu TikTok bol koncom roku 2022 dočasne zablokovaný počas hraničných stretov freedomhouse.org freedomhouse.org. V skorších prípadoch boli služby ako YouTube, Facebook, WhatsApp a Skype podľa správ obmedzované alebo vypnuté počas politických protestov alebo v dňoch volieb az-netwatch.org. Tieto výpadky sú väčšinou krátkodobé, ale narušujú komunikáciu a tok informácií práve v čase, keď sa vláda obáva nepokojov. Úrady takéto akty zriedkakedy verejne priznajú; napríklad počas vyhlásenia stanného práva v roku 2020 prezentovali internetové obmedzenia ako nevyhnutnost pre bezpečnosť (na zabránenie šírenia vojnových záberov atď.).

Sledovanie a práva používateľov: Existujú významné dôkazy o tom, že azerbajdžanská vláda monitoruje internetovú prevádzku a elektronickú komunikáciu. Už začiatkom 2010-tych rokov investigatívne správy odhalili, že západné telekomunikačné spoločnosti (napríklad TeliaSonera) dodali vláde dohľadové technológie, ktoré umožnili hlbokú inšpekciu dát a priamy prístup bezpečnostných zložiek do telekomunikačných sietí az-netwatch.org. Zariadenia firiem ako Verint a pravdepodobne aj spyware skupiny NSO Group boli použité na cielenie zariadení aktivistov az-netwatch.org. Aktivisti a opoziční blogeri často podozrievajú, že ich e-maily či sociálne siete sú sledované. Skutočne, objavilo sa množstvo prípadov, keď boli blogeri alebo používatelia sociálnych sietí zatknutí či obťažovaní za svoje príspevky. Vláda kriminalizovala určitý typ online prejavu – napríklad, zákony o ohováraní boli rozšírené aj na internetový obsah a zverejnenie materiálu „útočiaceho na dôstojnosť štátu“ môže viesť k stíhaniu en.wikipedia.org az-netwatch.org. Známe prípady zahŕňajú uväznenie blogera Mehmana Huseynova a ďalších na základe široko považovaných za vykonštruované obvinenia súvisiace s ich online protikorupčnou aktivitou. Výsledkom je atmosféra autocenzúry: množstvo novinárov aj bežných používateľov si radšej samoobmedzuje online prejav, aby sa vyhli problémom freedomhouse.org freedomhouse.org. Správa Freedom House Freedom on the Net 2023 poukazuje na to, že „dlhodobá represia voči nezávislým médiám v kombinácii s uväzňovaním online aktivistov viedli k rozšírenej autocenzúre“ freedomhouse.org.

Napriek tomuto tlaku je online sféra v Azerbajdžane aktívna – občania používajú sociálne siete (Facebook, YouTube, Instagram a čoraz viac Telegram) na diskusiu a občas aj kritiku. Prístup vlády kombinuje otvorené blokovanie a zákulisné nátlaky. Napríklad namiesto zákazu Facebooku (čo by bolo veľmi nepopulárne) sa často spoliehajú na trollie farmy, provládnych komentátorov a nenápadné spomaľovanie prenášaných dát na zvládanie nesúhlasných naratívov. V roku 2022 zaviedol nový Mediálny zákon povinnosť registrácie médií (vrátane online spravodajských webov) v štátnom mediálnom registri freedomhouse.org. Úrady následne odmietli registráciu viacerým nezávislým médiám, čím ich fakticky označili za nelegitímne freedomhouse.org. Tento zákon navyše dáva vláde väčšiu právomoc zatvárať webstránky, ktoré nie sú registrované alebo porušujú nejasne definované informačné pravidlá.

V skratke, vládna politika voči internetu v Azerbajdžane má dvojitý charakter: agresívne podporuje infraštruktúru a digitálne služby pre hospodársky rast, pričom zároveň uplatňuje prísnu kontrolu nad obsahom a prístupom, pokiaľ ide o politiku. Vládnuca administratíva vníma internet jasne ako ekonomickú nevyhnutnosť i potenciálnu politickú hrozbu. Výsledkom je investovanie do rozširovania konektivity (napr. širokopásmový internet pre všetky oblasti), ale aj do sledovania a legálnych nástrojov na udržanie internetu „v línii“ s režimovými záujmami en.wikipedia.org. To znamená, že užívatelia v Azerbajdžane síce majú prístup k moderným sieťam a rastúcim rýchlostiam, no pohybujú sa v prostredí, kde niektoré témy sú tabu a súkromie neisté. V budúcnosti budú pozorovatelia sledovať, či Azerbajdžan pristúpi k ďalšiemu „pritiahnutiu skrutiek“ – napríklad zavedením vnútroštátneho filtra pre internetový prenos (po vzore ruského modelu suverénneho internetu), alebo ešte prísnejšími zákonmi pre sociálne siete. Zatiaľ sú však obmedzenia výrazné, nie však úplné: technicky zdatní používatelia často využívajú VPN na prístup k blokovaným stránkam a šifrované aplikácie ako Telegram sú široko používané na relatívne voľnejšiu diskusiu.

Satelitný internet v Azerbajdžane: Dobýjanie poslednej hranice

Vzhľadom na hornatý terén Azerbajdžanu a niektoré odľahlé osady bol satelitný internet už dlho súčasťou štátnej stratégie pre konektivitu – a teraz vstupuje do novej éry s technológiou nízko obežnej dráhy.

Národné satelitné programy (Azerspace): Dva geostacionárne satelity Azerbajdžanu, Azerspace-1 a Azerspace-2, sú v prevádzke v telekomunikáciách od roku 2013 (prvý) a 2018 (druhý) en.wikipedia.org. Riadi ich štátna agentúra Azercosmos, primárne slúžia pre TV vysielateľov a medzinárodných klientov, no umožňujú tiež domácu satelitnú širokopásmovú konektivitu cez VSAT terminály. Služba Azercosmosu Azconnexus využíva tieto satelity na poskytovanie internetu v miestach ako vidiecke oblasti, núdzové operačné zásahy a kľúčové infraštruktúrne objekty (napr. ropné plošiny) satelliteprome.com. C-band pokrýva Azerbajdžan a okolie spoľahlivými linkami aj za zlého počasia, Ku-band umožňuje menšie antény vhodné pre prenosnejšie riešenia satelliteprome.com satelliteprome.com. Bolo to kľúčové napríklad pre pripojenie izolovaných hraničných stanovíšť alebo ako záložné linky pre banky. Vláda dokonca uviedla, že satelitné linky pomôžu zabezpečiť konektivitu novo oslobodeným oblastiam Náhorného Karabachu, kým sa obnovia pozemné siete. Jediným limitom je cena – VSAT zariadenie a satelitná šírka pásma boli tradične drahé. Preto satelitný internet cez Azerspace nebol určený bežným spotrebiteľom, ale skôr štátnym agentúram a podnikom ochotným zaplatiť prémiu za pripojenie tam, kde nič iné nefunguje satelliteprome.com. Napríklad, ropné pole môže používať Azconnexus na prepojenie monitorovacích systémov, alebo vidiecky okres na spojenie svojich úradov cez satelit, ak je optika vzdialená ešte niekoľko rokov.

Starlink a nové LEO služby: K významnému posunu došlo v rokoch 2023–2025: satelitný internet SpaceX Starlink sa stal dostupným v Azerbajdžane. V marci 2025 Starlink oficiálne oznámil, že jeho vysokorýchlostná internetová služba s nízkou latenciou je teraz aktívna v Azerbajdžane caspianpost.com. Vďaka tomu patrí Azerbajdžan medzi málo krajín v regióne, ktoré majú pokrytie Starlinkom (susediace Gruzínsko a Arménsko tiež nedávno získali službu, zatiaľ čo Rusko a Irán zostávajú mimo mapu kvôli regulačným otázkam). Konštelácia satellitov Starlink na nízkej obežnej dráhe dokáže poskytovať ~50–150 Mbps rýchlosti s latenciou už od 20–40 ms, čo je obrovské zlepšenie oproti tradičnej latencii satelitných spojení caspianpost.com. Pre vzdialených používateľov v Azerbajdžane to doslova otvára nové možnosti – miesta, kde nikdy nepošlú optický kábel ani nepostavia spoľahlivú mobilnú vežu, môžu pri jasnom výhľade na oblohu získať širokopásmové pripojenie porovnateľné s mestským DSL/káblom.

Starlinkova služba však nie je lacná. Prví používatelia hlásia, že mesačný poplatok za predplatné je okolo 100 AZN (≈ 59 USD) a hardvérová súprava Starlink (anténa + router) stojí približne 670 AZN (≈ 400 USD) jednorazovo, plus približne 50 AZN za dopravu tech.az. To je vzhľadom na miestne príjmy pomerne vysoká suma – pre mnohé vidiecke domácnosti je 60 USD mesačne neúnosných (niekoľkonásobne viac než základný mobilný dátový balík). Preto je pravdepodobné, že Starlink v Azerbajdžane spočiatku využijú najmä špecifické skupiny: podniky v odľahlých oblastiach, bohatší jednotlivci na vidieckych sídlach alebo možno komunitné zdieľanie pripojenia. Zaujímavé je, že azerbajdžanskí internetoví používatelia špekulovali, že príchod Starlinku by mohol pritlačiť na miestnych poskytovateľov v otázkach kvality alebo ceny, hoci niektorí vtipkovali, že operátori naopak zvýšia ceny s odôvodnením vysokých nákladov Starlinku tech.az. V každom prípade Starlink predstavuje nového konkurenta – mimo kontroly štátneho telekom monopolu, keďže signál ide priamo zo satelitu k užívateľovi. To môže mať významné dôsledky: napríklad umožňuje prístup k necenzurovanému internetu (pokiaľ sa vláda nepokúsi zakázať Starlink terminály). Každý so Starlink anténou môže obísť národné internetové brány Azerbajdžanu, čo sťažuje štátnu kontrolu a filtrovanie služieb. Ostáva otázne, ako k tomu vláda pristúpi; zatiaľ sa zdá, že spustenie Starlinku nebolo nijak prekážané.

Okrem Starlinku existujú aj iné satelitné možnosti ako Viasat alebo pripravovaný OneWeb, no v roku 2025 tieto služby buď nemajú pokrytie, alebo nie sú aktívne propagované v Azerbajdžane. OneWeb (britská LEO konštelácia) by mohol časom pokryť región a Azercosmos už prejavil záujem o budúcu spoluprácu na satelitných projektoch, keďže plánuje vypustenie Azerspace-3 v nasledujúcich rokoch. Navyše, pre veľmi odľahlých zákazníkov, ktorých Starlink nepokrýva, ponúkajú lokálni predajcovia (ako BusinessCom Networks) klasický VSAT internet cez Azerspace alebo iné regionálne satelity. Terénny výskum z roku 2021 poznamenal, že „krajina by mohla získať obrovské benefity z využívania satelitných služieb“ pre priemysel aj štátnu správu, pričom sektory ako ropa & plyn, ťažba a turizmus v odľahlých lokalitách sa na satelitné spojenia spoliehajú bcsatellite.net bcsatellite.net.

Využitie pre menej pokryté oblasti: V hornatom exkláve Nachičevan (oddelenom územím Arménska) záviselo internetové pripojenie tradične od mikrovĺn a satelitov, kým nebola nakoniec dotiahnutá optika cez Irán. Aj dnes poskytujú satelitné linky pre Nachičevan záložnú odolnosť. Podobne v malých dedinách vysoko v Kaukaze (regióny Guba či Lerik) býva v komunitnom centre alebo škole nainštalovaná satelitná parabola pre prístup k internetu pre obyvateľov. So Starlinkom môže mať širokopásmový internet teoreticky aj jednotlivá farma či kočovný tábor, čo bolo pred pár rokmi nemysliteľné. Ďalšie možné použitie je pri katastrofách: Azerbajdžan je náchylný na zosuvy pôdy či občasné zemetrasenia; ak by vypadli klasické siete, satelity udržia komunikáciu pre záchranárov.

Stručne povedané, satelitný internet v Azerbajdžane sa posunul z úzko zameraného podnikateľského riešenia k reálnej spotrebiteľskej možnosti vďaka nástupu Starlinku. Azercosmos s vlastnými satelitmi stále zohráva strategickú úlohu v konektivite pre dôležité operácie aj ako súčasť vesmírnych ambícií krajiny (vláda sa hrdí, že bola prvá na Kaukaze s telekomunikačnými satelitmi). Dnes je prepojenie každučkého kúta Azerbajdžanu – posledná hranica – omnoho reálnejšie. Úspešná aktivácia Starlinku v roku 2025 je míľnikom – znamená, že dokonca aj najodľahlejšie pasienky či hraničné stanovištia môžu byť online, ak je to potrebné caspianpost.com. Kombinácia celonárodnej optickej infraštruktúry a satelitného pokrytia zhora v blízkej budúcnosti efektívne odstráni posledné biele miesta na mape pokrytia v Azerbajdžane.

Regionálne porovnania a medzinárodné štandardy

Porovnanie prístupu k internetu v Azerbajdžane s jeho regionálnymi susedmi a podobnými krajinami poskytuje kontext o jeho pokroku. Z pohľadu celkovej internetovej penetrácie je Azerbajdžan mierne pred blízkymi kaukazskými štátmi. Podľa údajov ITU a vládnych štatistík bolo v rokoch 2022–2023 používateľmi internetu približne 88–89 % obyvateľov Azerbajdžanu theglobaleconomy.com freedomhouse.org. To je viac ako v Gruzínsku (okolo 82 % v roku 2023) aj v Arménsku (~78–79 % v roku 2022) fred.stlouisfed.org theglobaleconomy.com. Zároveň je to nad svetovým priemerom cca 66 % a dokonca nad priemerom tzv. vyšších stredných príjmových krajín. Masívne investície do mobilného pokrytia a mestského broadbandu pravdepodobne napomohli tejto vysokej miere využívania. Pozoruhodne, rozdiel medzi mestskými a vidieckymi údaji je menší, než by sa mohlo zdať: oficiálne štatistiky z roku 2022 ukazovali 83 % vidieckeho obyvateľstva online oproti 90,5 % v mestách mincom.gov.az mincom.gov.az, čo znamená, že digitálne začlenenie sa dostalo do väčšiny vidieka.

Pokiaľ ide o dostupnosť širokopásmového pripojenia, miera fixných širokopásmových pripojení v Azerbajdžane (asi 21 na 100 obyvateľov v roku 2023) statista.com je stredná – vyššia než v Arménsku (~17 na 100), ale nižšia než napríklad v Turecku či Rusku. Mobilný broadband (77 na 100 ľudí v roku 2022) je porovnateľný s mnohými európskymi krajinami freedomhouse.org. Tieto údaje naznačujú, že Azerbajdžan nezaostával v rozvoji základných sietí.

Oblasť, v ktorej Azerbajdžan zaostával, je rýchlosť a kvalita internetu (aj keď sa rýchlo zlepšuje, ako bolo popísané vyššie). Aj v roku 2022 bola priemerná rýchlosť fixného broadbandu v Azerbajdžane citeľne nižšia než v niektorých stredoázijských štátoch, ktoré prešli rovno na optiku (Kazachstan, Uzbekistan) caliber.az. Do konca roka 2024 Azerbajdžan túto medzeru čiastočne dobehol, no stále výrazne zaostáva za lídrami – dokonca aj za Ruskom. V mobilných rýchlostiach je Azerbajdžan v regióne silný – rýchlejší ako Arménsko a Gruzínsko a približne na úrovni Turecka. V rebríčku Speedtest Global Index pre mobilný internet sa Azerbajdžan často pohybuje v 50. mieste na svete, v rámci postsovietskeho priestoru patrí medzi lídrov (napríklad v októbri 2024 bol 54. na svete v mobile, nad Kazachstanom aj všetkými južnokaukazskými krajinami) abc.az.

Čo sa týka dostupnosti internetu, Azerbajdžan si vedie relatívne dobre: pri 1,3 % HNI za broadband poráža v rebríčkoch ITU krajiny ako Arménsko (2,5 % HNI za broadband) theglobaleconomy.com tradingeconomics.com. Regionálne iniciatívy ako roamingová dohoda Eurázijskej ekonomickej únie Azerbajdžan priamo nezahrňujú (nie je členom), no Azerbajdžan jednostranne znížil roamingové tarify s niektorými susedmi, aby zjednodušil lacnejšie mobilné používanie cez hranice (najmä s Tureckom a Ruskom v posledných rokoch).

Jedným z dôležitých regionálnych aspektov je digitálna priepasť v rámci širšieho regiónu. Južný Kaukaz má celkovo slušnú penetráciu internetu (~80 % v priemere pre Arménsko/Gruzínsko), čo je viac než v mnohých častiach Strednej Ázie (napr. Kirgizsko ~60 %, Tadžikistan ~30–40 %). Azerbajdžan často zdôrazňuje, že je v indexoch rozvoja IKT pred mnohými krajinami SNŠ. Podľa Indexu rozvoja IKT OSN (najnovšie údaje) sa Azerbajdžan pred niekoľkými rokmi umiestnil na 65. mieste na svete, čo bolo pred Arménskom (73.) a Gruzínskom (78.) a výrazne pred štátmi Strednej Ázie. V Indexe pripravenosti na sieť Svetového ekonomického fóra mal Azerbajdžan tiež tradične dobré skóre v oblasti infraštruktúry, avšak slabšie v oblasti politického/regulačného prostredia pre problémy s cenzúrou.

Jednou z regionálnych výziev je, že Azerbajdžan musí koordinovať previazanie so susedmi. Pretrvávajúci konflikt s Arménskom znamená, že medzi týmito dvoma krajinami nie je žiadny priamy internetový kábel (dáta musia ísť cez Gruzínsko alebo Rusko). Naopak, Gruzínsko a Arménsko si premávku vymieňajú priamo. Na druhej strane, úzka spolupráca s Tureckom prináša výhody – TurkTelecom je kľúčovým tranzitným poskytovateľom internetu pre Azerbajdžan a politické väzby umožnili vybudovať viac prepojení týmto smerom en.wikipedia.org.

V súhrne možno povedať, že Azerbajdžan vyniká v regióne vďaka širokej dostupnosti a sile mobilných sietí, pričom stále dobieha v rýchlosti pevného širokopásmového pripojenia a možno aj v podpore konkurenčného trhu. V porovnaní s porovnateľnými krajinami je obyvateľstvo Azerbajdžanu relatívne dobre pripojené, aj keď ešte nevyužíva top kvalitu, ktorú niektorí susedia dosiahli vďaka skoršiemu prijatiu optických sietí. S rastúcou regionálnou integráciou (napríklad prostredníctvom digitálnych programov Východného partnerstva EÚ) Azerbajdžan pravdepodobne naďalej vylepší svoje ukazovatele, aby si udržal postavenie regionálneho lídra v oblasti IKT – status, ktorý sa vláda usiluje prezentovať.

Budúci výhľad: smerom k digitálnej inklúzii a modernizovaným infraštruktúram

Budúcnosť prístupu k internetu v Azerbajdžane vyzerá dynamicky, keďže krajina sleduje ambiciózne ciele plnej konektivity a prijíma nové technológie. Niekoľko kľúčových trendov a plánov definuje nasledujúce obdobie:

Celoštátne pokrytie širokopásmovým internetom: Vyhláseným cieľom vlády je „zabezpečiť úplné pokrytie územia Azerbajdžanu širokopásmovým internetom do roku 2024“ a poskytovať každému používateľovi minimálne 25–30 Mbps caliber.az freedomhouse.org. Na dosiahnutie tohto cieľa Ministerstvo digitálneho rozvoja a dopravy a jeho podriadené organizácie (AzTelekom, Baktelecom) urýchľujú zavádzanie optických vlákien do zatiaľ nepokrytých oblastí. To zahŕňa rozšírenie optických sietí nielen do každého mesta a okresného centra, ale aj do dedín a novo vybudovaných sídel. Paralelne nasadzujú bezdrôtové riešenia (ako sú LTE fixné routery alebo potenciálne do budúcna 5G FWA) pre najťažšie dostupné miesta. Vzhľadom na dosiahnutý pokrok – takmer polovica domácností získala prístup k optike za posledné roky caliber.az – je pravdepodobné, že do roku 2025–2026 bude mať takmer každá domácnosť, ktorá chce internet, k dispozícii vysokorýchlostné pripojenie. Zatváranie priepasti medzi mestom a vidiekom je politickou aj ekonomickou prioritou, previazanou s celkovými snahami o „digitálnu inklúziu“. Očakáva sa aj pokračovanie financovania rozvoja vidieckeho internetu z inštitúcií, ako sú EBRD, Svetová banka a ďalšie, pretože to zodpovedá cieľom medzinárodného rozvoja.

5G rozvoj a evolúcia mobilných sietí: V najbližších pár rokoch Azerbajdžan pravdepodobne prejde od pilotnej prevádzky 5G k jej komerčnému nasadeniu. Obaja, Azercell aj Bakcell, už úspešne testovali 5G v Baku freedomhouse.org. Vláda bude musieť prideliť frekvenčné pásma (pravdepodobne C-pásmo a milimetrové vlny) pre 5G a možno usporiada aukciu alebo priamo pridelí licencie. Keďže mobilný trh tvoria účinne traja hráči, z ktorých všetci majú prepojenie na štát alebo vplyvné štruktúry, aukcia nemusí byť veľmi konkurenčná – ale v každom prípade bude 5G zavádzané postupne. V roku 2025 môžeme očakávať 5G hot-zóny v Baku (napr. centrum mesta, biznis štvrte, okolie letiska) a neskôr rozšírenie do ďalších veľkých miest a priemyselných centier. Celoštátne pokrytie 5G príde neskôr, pravdepodobne v druhej polovici tohto desaťročia a bude závisieť od ekonomických faktorov (operátori budú zohľadňovať potenciálny príjem). Napriek tomu Azerbajdžan nechce technologicky zaostávať; susedné Rusko bolo pri 5G oneskorené, avšak krajiny Perzského zálivu aj Turecko napredujú, preto Azerbajdžan bude chcieť držať krok, aby prilákal investície. Prípadné využitia 5G v Azerbajdžane zahŕňajú smart city aplikácie v Baku, pokročilé mobilné širokopásmové pripojenie pre preteky F1 (ktoré Baku hostí) a privátne 5G siete pre ropný priemysel.

Lepšia satelitná integrácia: Azerbajdžan bude naďalej využívať satelity pre špeciálne potreby. Spoločnosť Azercosmos údajne plánuje ďalší telekomunikačný satelit (Azerspace-3), ktorý zvýši kapacitu a pokrytie, prípadne už s novou technológiou HTS (high-throughput satellite). Azercosmos môže tiež spolupracovať s konšteláciami satelitov na nízkych obežných dráhach – napríklad by mohli hostiť Starlink alebo OneWeb gateway stanice, ak sa dohodnú, vďaka čomu by sa Azerbajdžan stal regionálnym servisným centrom pre satelitný internet. S príchodom Starlinku sa ako budúca výzva črtá regulačné prispôsobenie: vláda môže zaviesť pravidlá pre satelitné užívateľské terminály, prípadne požadovať povolenie alebo registráciu (ako to robia niektoré krajiny) – najmä ak sa veľa ľudí obráti na Starlink kvôli necenzurovanému internetu. V ideálnom prípade by satelity mali dopĺňať národnú sieť pokrývaním skutočne odľahlých oblastí a zabezpečovať záložnú odolnosť siete.

Zlepšovanie kvality služieb a konkurencie: V reakcii na nedostatky z minulosti zavádzajú telekomunikačné úrady Azerbajdžanu štandardy kvality služieb a ich monitoring. To zahŕňa meranie dostupnosti siete, rýchlosti aj odozvy, ktoré musia ISP dosahovať caliber.az. Ak sa tieto pravidlá budú naozaj uplatňovať, môžu donútiť poskytovateľov investovať viac do modernizácie sietí a záložných riešení. Vláda navyše získala grant EÚ vo výške 1 milióna eur na podporu inštitucionálnych reforiem v telekom regulácii (napríklad vytvorenie nezávislého regulátora a zvýšenie ochrany konkurencie) neighbourhood-enlargement.ec.europa.eu. V najbližších rokoch môžeme očakávať formálne založenie samostatného telekomunikačného regulačného úradu mimo ministerstva, čo by bol krok správnym smerom v súlade s medzinárodnými štandardmi. Väčšia transparentnosť v udeľovaní licencií a prideľovaní frekvenčných pásiem by tak isto zlepšila investičné prostredie.

Konkurenciu by mohlo posilniť otvorenie trhu novým hráčom alebo podpora menších ISP v ich rozvoji. Napríklad rastúca úloha spoločnosti NEQSOL (vlastník Bakcell a AzerTelecom) znamená, že na trhu je silný súkromný hráč; NEQSOL by mohol priamo vstúpiť aj do segmentu pevného širokopásmového internetu pre domácnosti a vytvoriť konkurenciu AzTelekomu, najmä v mestách. Alternatívne by mohli prísť zahraničné investície, ak Azerbajdžan (po prípadnom vstupe do WTO) povolí vstup zahraničných ISP alebo operátorov. Avšak vzhľadom na silné postavenie štátu možno očakávať, že prípadné zmeny budú zavádzané opatrne.

E-government a digitálna ekonomika: Zvýšený prístup na internet je základom pre širšie plány digitálnej transformácie Azerbajdžanu. Krajina rozširuje elektronické vládne portály (e-víza, online daňové priznania, digitálne preukazy totožnosti atď.). S takmer 90 % populácie online môže vláda poskytovať viac služieb digitálne, čo je aj súčasťou boja proti korupcii a zvyšovania efektivity. Do roku 2025 sa očakáva bežné využívanie služieb ako online notár, elektronické zdravie či digitálne vzdelávacie platformy – zvlášť, ak sa zlepší pripojenie na vidieku. Azerbajdžan má tiež ambície v technologickom startup sektore – vďaka zlepšenej internetovej infraštruktúre môže do digitálnej ekonomiky (programovanie, freelancing, tvorba obsahu) vstúpiť talent z celého územia. S rozšírením vysokorýchlostného internetu môžeme očakávať vznik nových technologických centier či „inkubátorov“ aj v sekundárnych mestách ako Ganja alebo Šamachi, aby sa technologický sektor decentralizoval z Baku.

Projekty cezhraničného prepojenia: Úloha Azerbajdžanu ako tranzitnej krajiny porastie s projektmi, ako je Transkaspické optické prepojenie (spájajúce strednú Áziu cez podmorský kábel do Kazachstanu) a vyššie spomínaná Digitálna Hodvábna cesta, ktorá má prenášať európsku dátovú premávku do Ázie. Úspešné dokončenie týchto projektov neprinesie len príjmy, ale aj zlepší odolnosť vlastnej siete Azerbajdžanu (viac trás = menšia šanca na výpadok). Navyše, pozícia tranzitného uzla by mohla ďalej zlacniť prenosové kapacity pre miestnych ISP vďaka úsporám z rozsahu.

Výzvy a neznáme faktory: Napriek ružovým plánom zostávajú výzvy. Politická vôľa je dvojsečná zbraň – hoci vedenie výrazne investuje do infraštruktúry, môže zároveň pokračovať v internetovej cenzúre alebo ju dokonca sprísniť, ak sa bude cítiť ohrozené (najmä v období národných volieb či citlivých udalostí). Rovnováha medzi rozširovaním prístupu a obmedzovaním obsahu bude naďalej formovať prostredie internetu v Azerbajdžane. Rovnako môžu ekonomické výkyvy (zmeny cien ropy a pod.) ovplyvniť možnosti financovať tieto rozsiahle infraštruktúrne projekty. Úspech posunu optiky do dedín napríklad závisí od kontinuálnych investícií, ktoré sú podmienené finančným zdravím krajiny.

Ďalším neznámym faktorom je verejný dopyt a digitálna gramotnosť. Jedna vec je zaviesť optiku do každej dediny – iná je presvedčiť každú rodinu, aby ju aktívne využívala. Stále existujú skupiny obyvateľstva – najmä staršie generácie vo vidieckych oblastiach –, ktoré zatiaľ necítia potrebu širokopásmového internetu alebo nemajú potrebné digitálne zručnosti. Pre dosiahnutie takmer 100 % aktívneho používania budú dôležité prebiehajúce programy digitálnej gramotnosti a dostupnosť cenovo prijateľných zariadení.

Na záver, prístup na internet v Azerbajdžane je na vzostupnej trajektórii. Ak sa zrealizujú aktuálne plány, v druhej polovici 20. rokov môže mať Azerbajdžan všadeprítomný vysokorýchlostný internet – vďaka kombinácii optických vlákien, 5G a satelitného pripojenia – zasahujúci od pobrežia Kaspického mora až po najvyššiu horskú dedinu, čo by znamenalo zásadnú premenu sociálno-ekonomických príležitostí. „Posledná hranica“ konektivity, v doslovnom zmysle (internet zo satelitov), je už súčasťou hlavného diskurzu v krajine. Hlavné oblasti sledovania budú to, ako vláda vyváži kontrolu a otvorenosť, a ako rýchlo sa sľubované vylepšenia zrealizujú v praxi. No smerovanie naznačuje, že rozdiel medzi Azerbajdžanom a pokročilejšími digitálnymi krajinami sa bude znižovať, čím sa prístup k internetu v Azerbajdžane stane rýchlejším, spoľahlivejším, inkluzívnejším a možno v ďalších rokoch aj slobodnejším.Zdroje:

Tags: , ,

LIM Center, Aleje Jerozolimskie 65/79, 00-697 Warsaw, Poland

+48 (22) 364 58 00

© 2025 TS2 SPACE Sp. z o.o.

This site uses cookies to deliver services in accordance with the Privacy Policy. You can specify the conditions for storage or access to cookies in your browser.