Skutočný stav internetu v Bielorusku: káblový, bezdrôtový a sledovaný z oblohy

Bielorusko sa môže pochváliť paradoxnou internetovou krajinou: na jednej strane disponuje vysoko rozvinutou sieťovou infraštruktúrou so širokým prístupom a dostupnými vysokorýchlostnými pripojeniami; na druhej strane funguje pod jedným z najprísnejšie kontrolovaných a cenzurovaných režimov v Európe. K roku 2022 bolo takmer 89,5% Bielorusov používateľmi internetu freedomhouse.org, čo odráža významnú penetráciu aj v celosvetovom meradle. Krajina výrazne investovala do pevných širokopásmových sietí (najmä optických) aj do bezdrôtových mobilných sietí a dosiahla jedny z najvyšších mier pripojenia vo východnej Európe freedomhouse.org. Táto správa poskytuje komplexný prehľad o internete v Bielorusku, pokrývajúc pevnú širokopásmovú infraštruktúru, rozsiahlosť mobilného internetu, vznikajúcu satelitnú konektivitu („sledovanie z neba“), technické výkonnostné ukazovatele a vplyv vládnych politík na prístup a slobodu. Zároveň analyzuje rozdiely medzi mestským a vidieckym prístupom, digitálnu priepasť medzi rôznymi spoločenskými skupinami a najnovšie trendy formujúce budúcnosť konektivity v Bielorusku.

Penetrácia internetu a prehľad infraštruktúry

Bielorusko zaznamenáva rozšírenú penetráciu internetu podporenú robustnou infraštruktúrou. Na začiatku roka 2023 bolo približne 8,27 milióna obyvateľov Bieloruska používateľmi internetu, čo predstavuje asi 86,9% populácie datareportal.com. Oficiálne štatistiky podobne uvádzali, že na konci roku 2022 bolo online 89,5% populácie, čo je nárast takmer o 3% oproti predchádzajúcemu roku freedomhouse.org. V absolútnych číslach malo Bielorusko približne 3,1 milióna pevných širokopásmových pripojení a 9,3 milióna mobilných internetových predplatných pri populácii 9,4 milióna freedomhouse.org. To znamená mieru penetrácie pevného internetu približne 33–35% populácie a mobilného internetu presahujúcu 100% (mnohí občania majú viac ako jedno mobilné dátové pripojenie) freedomhouse.org. V skutočnosti bola penetrácia mobilného internetu v Bielorusku (viac ako 100% populácie) jednou z najvyšších v strednej a východnej Európe k roku 2022 freedomhouse.org.

Pevná infraštruktúra: Chrbticu internetovej siete Bieloruska tvorí najmodernejšia optická sieť pokrývajúca väčšinu obývaných oblastí. Za posledné desaťročie bola optická gigabitová pasívna sieť (GPON) rýchlo nasadzovaná namiesto starších ADSL/DSL liniek po celej krajine freedomhouse.org. Výsledkom je, že Bielorusko je na popredných priečkach v Európe v penetrácii optických domácich prípojok freedomhouse.org. Do konca roka 2022 Beltelecom (národný telekom) evidoval asi 2,9 milióna zákazníkov GPON optiky freedomhouse.org, pričom toto číslo dosiahlo približne 3 milióny do polovice roka 2024 telecomtalk.info. Rozšírenie optickej siete prekročilo hranice miest a zasiahlo aj menšie mestá a dediny; približne 82,4% všetkých malých obcí s 50–100 obyvateľmi dnes vďaka rozširujúcim programom využíva optický širokopásmový internet telecomtalk.info. Tieto investície sú súčasťou štátneho programu „Digitálny rozvoj Bieloruska 2021–2025“, ktorý kladie dôraz na rozšírenie vysokorýchlostného internetu aj do malých obcí telecomtalk.info. Vďaka tomu je kvalita pevného internetu vysoká: viac než polovica používateľov si volí programy s rýchlosťou 100 Mbps alebo vyššou a priemerná rýchlosť na optických linkách Beltelecomu je asi 96 Mbps telecomtalk.info. Medián národných rýchlostí stiahnutia na pevných linkách bol v rokoch 2023–2024 približne 53–63 Mbps freedomhouse.org freedomhouse.org, čo predstavuje medziročné zlepšenie. Latencia na pevných pripojeniach je vo všeobecnosti nízka (rádovo jednotky až desiatky milisekúnd v rámci krajiny) vďaka modernej optike a priamym spojeniam na európske a ruské chrbticové siete.

Medzinárodná konektivita: Internet v Bielorusku je medzinárodne napojený prostredníctvom viacerých optických chrbticových liniek a satelitných spojení. Krajina je zapojená do transeurópskych a trans-Ázia-Európa optických káblových systémov, s hlavnými terestriálnymi káblami spájajúcimi Bielorusko s Lotyšskom, Poľskom, Ruskom a Ukrajinou en.wikipedia.org. Beltelecom, štátom vlastnený operátor, kontroluje všetky prepojenia na globálny internet: vlastní národnú internetovú výmennú infraštruktúru a chrbticové kanály spájajúce Bielorusko s operátormi ako Lattelecom (Lotyšsko), Rostelecom (Rusko) a ďalšími en.wikipedia.org. Existujú aj družicové pozemné stanice (napr. Intelsat, Eutelsat), ktoré poskytujú konektivitu, väčšinou však slúžia ako záloha alebo pre konkrétne služby en.wikipedia.org. Táto centralizovaná kontrola nad medzinárodným prístupom umožňuje vláde dôkladne monitorovať, prípadne aj úplne prerušiť pripojenie do zahraničia (tomu sa venuje časť o cenzúre). Za bežných okolností však kapacita a redundancia bieloruských prípojok (vrátane 400 Gbps linky do Ruska sprevádzkovanej v roku 2006 en.wikipedia.org) dostatočne pokrýva potreby krajiny.

Hlavní poskytovatelia internetových služieb (ISP) a služby

Napriek počtu licencovaných ISP v Bielorusku (asi 170 spoločností poskytovalo telekomunikačné služby v roku 2023 freedomhouse.org) trhu dominujú kľúčoví hráči, pričom všetci sú buď v štátnom vlastníctve, alebo sú prísne regulovaní štátom. Tabuľka nižšie sumarizuje hlavných ISP, operátorov a ich služby:

Beltelecom: Ako dominantný štátny telekom je Beltelecom kľúčovým prvkom bieloruského internetu. Vlastní a prevádzkuje národnú optickú chrbticu a medzinárodné brány, čo znamená, že všetci ostatní ISP v nejakej miere závisia od infraštruktúry Beltelecomu freedomhouse.org. Beltelecom dominuje pevnému internetu, pričom približne 78% všetkých pevných prípojok je pod jeho kontrolou (2,5 milióna z 3,2 milióna v roku 2023) freedomhouse.org. Spoločnosť poskytuje ADSL a optický internet (pod značkami ako byfly), telefónne služby a od konca roka 2022 aj mobilné služby. (Vláda udelila Beltelecomu licenciu na vstup na mobilný trh a spoločnosť začala predávať mobilné balíky, pravdepodobne formou MVNO alebo v partnerstve, aby poskytovala balíčky s domácim internetom freedomhouse.org.) Takmer monopolné postavenie Beltelecomu ďalej upevňuje legislatíva: spolu s NTEC je jedinou entitou oprávnenou sprostredkúvať pripojenie k zahraničným sieťam freedomhouse.org. Prostredníctvom týchto „úzkych miest“ môže štát presadzovať cenové a servisné normy – pozitívom sú nízke ceny a univerzálne pokrytie, negatívom centralizovaná kontrola (viac neskôr). Investície Beltelecomu do optiky podstatne zmodernizovali pevný internet v krajine, pričom gigabitové rýchlosti sú dostupné aj v provinčných mestečkách. Ku polovici roku 2024 mal Beltelecom asi 3 milióny zákazníkov pevného internetu telecomtalk.info. Najväčší súkromný ISP mal na porovnanie iba ~400 tisíc zákazníkov pevného internetu freedomhouse.org, čo ilustruje dominanciu Beltelecomu.

Mobilní operátori: Bielorusko má troch hlavných mobilných operátorov poskytujúcich spotrebiteľský mobilný internet: MTS Belarus, A1 a life:). MTS Belarus je najväčší s približne 5,7 milióna mobilných používateľov freedomhouse.org. Ide o spoločný podnik medzi Beltelecomom (štát) a ruskou MTS, čím štát efektívne kontroluje podiel v najväčšom mobilnom operátorovi. Druhým najväčším je A1 (predtým Velcom) s viac než 4,8 milióna zákazníkov freedomhouse.org a patrí zahraničnému vlastníkovi Telekom Austria Group. life:) je vzdialeným tretím operátorom s približne 1,5 milióna používateľov freedomhouse.org a v roku 2022 bol plne odkúpený tureckou spoločnosťou Turkcell (potom, čo bieloruská vláda predala svoj zostávajúci podiel).

Všetci traja mobilní operátori ponúkajú hlasové a dátové služby cez 2G/3G/4G siete. Výnimočne Bielorusko nasadzuje 4G LTE prostredníctvom jedinej zdieľanej siete: beCloud (Belarusian Cloud Technologies), štátom kontrolovaná spoločnosť, vlastní celú 4G infraštruktúru, ktorú prenajíma MTS, A1 a life:) freedomhouse.org. To znamená, že namiesto stavenia samostatných LTE stožiarov každým operátorom, beCloud vybudoval jednu celoštátnu LTE sieť, ktorú používajú všetci – tento model je zameraný na úsporu nákladov a zrejme aj na jednoduchší štátny dohľad. Na začiatku roku 2024 pokrytie 4G LTE (cez beCloud) dosiahlo približne 93% územia Bieloruska a 99% populácie freedomhouse.org, čo je výrazný nárast oproti ~83% územnému pokrytiu dva roky predtým freedomhouse.org. Medzitým 2G/3G siete pokrývajú viac ako 98% územia freedomhouse.org, čo zaisťuje základné mobilné pokrytie aj vo vzdialených oblastiach. 5G služby zatiaľ neboli komerčne spustené; doteraz prebehli len malé pilotné testy. Koncom roka 2023 úradníci pripustili, že plošné zavádzanie 5G je „neisté“ kvôli západným sankciám a slabnúcemu záujmu podnikateľov freedomhouse.org – čo v praxi znamená pozastavenie tejto novej generácie mobilných sietí. Namiesto toho sa Bielorusko sústreďuje na maximalizáciu kapacity a pokrytia 4G siete v blízkej budúcnosti, často s pomocou čínskych dodávateľov (Beltelecom spolupracuje s Huawei na 5G technológiách vrátane skúšok systémov s rozpoznávaním tváre na báze 5G) freedomhouse.org.

Čo sa týka služieb, všetci operátori ponúkajú bežné volania, SMS a dátové balíky. Mobilný internet sa masívne používa na sociálne siete, komunikáciu (najmä Telegram je populárny na správy, vzhľadom na cenzúru webových médií) a streaming. Vďaka zdieľanej LTE sieti môžu zákazníci ľubovoľného operátora využívať 4G rýchlosti vo veľkých mestách a väčšine miest. Konkurencia na trhu je však čiastočne obmedzená: ceny sú podľa regionálnych štandardov relatívne nízke, no vplyv štátu (najmä cez štátny podiel v MTS a kontrolu kľúčovej infraštruktúry) spôsobuje, že operátori len zriedka odporujú vládnym nariadeniam (napríklad v minulosti plnili zákonné požiadavky na vypnutie internetu).

Rozdiely v prístupe: mesto verzus vidiek

Bielorusko je veľmi urbanizovaná krajina – približne 80,5% obyvateľstva žije v mestských oblastiach (mestá a obce) freedomhouse.org. Tradične mali mestá ako Minsk a krajské centrá lepší prístup k internetu než vidiecke dediny. Tento rozdiel sa však v posledných rokoch výrazne zúžil zámerným rozvojom infraštruktúry. V roku 2022 bolo odhadovaných 92,5% mestských obyvateľov online, v porovnaní so 79,7% vidieckeho obyvateľstva freedomhouse.org. Tento približne 13-percentný rozdiel je síce významný, ale menší ako v minulosti (napríklad v polovici 2010-tych rokov bolo online iba okolo 40% ľudí z vidieka oproti viac ako 70% v mestách). Dnes už aj na vidieku má veľká väčšina prístup k internetu, najmä cez mobilné siete alebo čoraz viac aj cez optiku do domácnosti vo väčších dedinách.

Minsk, hlavné mesto, zostáva najlepšie prepojenou lokalitou: približne 95,2% obyvateľov Minska používa internet freedomhouse.org, čo je prakticky úplné nasýtenie. Ostatné regióny mierne zaostávajú; napríklad Hrodnianska oblasť má asi 91,3% internetovú penetráciu, zatiaľ čo najnižšiu má Minský kraj (vidiecke okolie hlavného mesta) s 83,8% freedomhouse.org. To naznačuje, že aj v najmenej pripojenej oblasti je online viac než štyri pätiny populácie. Mestský-vidiecky rozdiel je výraznejší v určitých demografických skupinách – najmä u seniorov. V mestách v roku 2021 využívalo internet 53,4% seniorov (65+ rokov), kým vo vidieckych oblastiach iba 28,2% tejto vekovej kategórie freedomhouse.org. To ukazuje, že zostávajúce digitálne rozdiely sú dnes v Bielorusku najmä otázkou veku a vzdelania (digitálnej gramotnosti), nie čisto dostupnosti infraštruktúry.

Z pohľadu infraštruktúry je dnes napojené prakticky každé mesto. Všetky okresné centrá majú širokopásmový (ADSL alebo optický) internet už od konca 2000-tych rokov en.wikipedia.org. Prebiehajúca expanzia GPON optiky prináša vysokorýchlostný internet aj do osád s len niekoľkými desiatkami domácností telecomtalk.info. Kde nie je optika či káblový internet, vypĺňa medzeru 3G/4G mobilné pokrytie – vidiecki obyvatelia často využívajú internet zo smartfónov alebo 4G Wi-Fi routerov. Výzvou naďalej zostáva, že najmenšie dedinky môžu mať iba staršie 3G pokrytie alebo slabší signál, čo vplýva na rýchlosti. No keďže 4G aktuálne pokrýva 99% populácie freedomhouse.org, základná širokopásmová konektivita cez mobil je takmer univerzálne dostupná.

Dostupnosť internetu sa zlepšila na celonárodnej úrovni, čo prospelo aj vidieckym obyvateľom. Internetové tarify v Bielorusku sú v porovnaní s príjmami veľmi nízke (viac o tom v sekcii Digitálna inklúzia), takže cena nie je takou prekážkou ako v mnohých iných krajinách. Zhrnutie: Mizania si stále užívajú najrýchlejší internet (gigabitová optika v mnohých štvrtiach Minska, viacero ISP v mestách), kým vidiečania môžu mať menej možností (často len sieť Beltelecomu a jedného mobilného operátora) a o niečo nižšie rýchlosti. No prakticky každý – od mestských obyvateľov po farmárov – má dnes aspoň základný prístup online. Zvyšné rozdiely sa odstraňujú štátnymi programami na „univerzálne“ pokrytie širokopásmovým internetom aj v najmenších sídlach.

Mobilný internet: súčasná situácia

Mobilný internet je pilierom bieloruskej konektivity – penetrácia efektívne dosahuje alebo presahuje 100% populácie freedomhouse.org. To znamená, že mnohí Bielorusi využívajú viac než jednu SIM kartu alebo mobilné pripojenie – bežné najmä pre tých, ktorí oddeľujú pracovnú a súkromnú linku alebo používajú samostatné dátové SIM karty. Mobilný trh je charakterizovaný rozsiahlym pokrytím, zlepšujúcimi sa rýchlosťami a relatívne dostupnými dátovými balíkmi, pričom všetko padá pod správu troch hlavných operátorov (MTS, A1, life:)).

Pokrytie siete a technológie: Bielorusko dosiahlo prakticky univerzálne mobilné pokrytie. GSM (2G) a 3G siete zasahujú viac než 98–99% územia krajiny freedomhouse.org, vďaka čomu fungujú volania/SMS prakticky všade, kde niekto býva. 4G LTE sieť, spustená v roku 2015 na zdieľanej infraštruktúre beCloud, rýchlo expandovala. Do apríla 2024 pokrýval 4G signál 93% územia Bieloruska a 99% jeho populácie freedomhouse.org. To znamená, že prakticky každé obývané miesto má prístup k 4G, hoci v extrémne odľahlých oblastiach sa používa 3G. Výrazný je nárast pokrytia územia z približne 83% na 93% za približne dva roky freedomhouse.org freedomhouse.org, čo odráža intenzívne budovanie nových LTE základňových staníc (často s podporou čínskych dodávateľov techniky).

Všetci operátori zdieľajú beCloud 4G sieť, ktorá funguje najmä na frekvenciách Band 20 (800 MHz) a Band 3 (1800 MHz). Táto spoločná sieť poskytuje LTE rýchlosti zákazníkom MTS, A1 aj life:) bez toho, aby každý z nich budoval vlastné stožiare. Hoci to prináša úspory, znamená to aj to, že všetci operátori majú identické mapy pokrytia 4G (lišia sa len cenami a zákazníckym servisom). Nevýhodou je, že ak dôjde k výpadku siete beCloud alebo ak štát nariadi vypnutie siete, všetci 4G používatelia všetkých operátorov sú postihnutí naraz – ide teda o centrálny bod riadenia.

Mobilné rýchlosti: Typické rýchlosti mobilného internetu v Bielorusku sú slušné, no nedosahujú svetový štandard 4G. V roku 2023 bola mediánová rýchlosť mobilného sťahovania približne 12 Mbps freedomhouse.org. V polovici roka 2024 bola táto hodnota podobná (okolo 11,5 Mbps) freedomhouse.org, čo naznačuje mierne zlepšenie alebo stagnáciu vzhľadom na nasýtenie trhu. Maximálne rýchlosti v mestách môžu byť výrazne vyššie (desiatky Mbps až do 100 Mbps v ideálnych podmienkach), no mnoho používateľov zažíva pomalšie pripojenie, najmä v preťažených zónach alebo na vidieku. Rýchlosti odosielania na LTE sú zvyčajne v jednotkách Mbps. Latencia na 4G sa pri testoch Speedtest pohybuje okolo 30–50 milisekúnd – dostatočné pre väčšinu aplikácií, no nie také nízke ako pri optike. Je dôležité poznamenať, že mobilný internet v Bielorusku je dostatočne rýchly na streamovanie HD videí, sociálne siete či VoIP, no náročné aplikácie ako odosielanie veľkých súborov alebo ultra-HD streamy sú stále lepšie cez optické pripojenie.

Zavedenie 5G zostáva otázne. Malé pilotné zóny boli testované v Minsku s využitím zariadení od Huawei, ale k roku 2024 neexistuje komerčná 5G služba freedomhouse.org. Západné sankcie (uvalené kvôli politickej situácii a úlohe Bieloruska v konflikte na Ukrajine) zabránili spoločnostiam ako Nokia a Ericsson dodávať 5G zariadenia a aj čínskych dodávateľov sužujú finančné a exportné problémy. Navyše, vláda prejavuje „klesajúci záujem“ o 5G, čo naznačuje, že momentálne nevidí naliehavú ekonomickú potrebu, kým sa stále zvyšuje kapacita 4G freedomhouse.org. Bielorusko je tak momentálne jednou z mála európskych krajín bez harmonogramu nasadenia 5G. Operátori namiesto toho zlepšujú 4G – napríklad A1 a ďalší refarmovali 3G spektrum na zvýšenie kapacity 4G vo vidieckych oblastiach frequencycheck.com.

Používanie mobilného internetu: Väčšina Bielorusov pristupuje k internetu denne prostredníctvom smartfónu. V roku 2023 tvorili mobilné zariadenia približne 53 % všetkých zobrazení web stránok v Bielorusku, zatiaľ čo počítače 47 % statista.com. Sociálne siete, četové aplikácie (Telegram, Viber) a spravodajstvo sú silne závislé od mobilných dát. Priemerný Bielorus spotrebuje cez smartfón ročne výrazne viac dát – napríklad MTS hlásil dvojciferný medziročný rast dátových prenosov v posledných rokoch (44 % zvýšenie v roku 2020), keď sa rozširolo pokrytie 4G freedomhouse.org. Vďaka lacným dátam (2 GB mobilných dát stáli v roku 2022 len asi ~0,62 % mesačného HNP na obyvateľa freedomhouse.org – veľmi nízky podiel v medzinárodnom porovnaní) je mobilný internet cenovo veľmi prístupný.

Programy a ceny: Mobilné dátové balíky v Bielorusku sú v porovnaní s Európou lacné. Neobmedzené alebo veľké balíky sú dostupné za ceny prijateľné aj pri priemernom miestnom plate. Napríklad v roku 2023 mohol základný balík (niekoľko GB) stáť len pár dolárov mesačne. Táto dostupnosť je výsledkom vedomej politiky na podporu konektivity. Všetci operátori vyžadujú registráciu SIM karty s pasom (podľa nariadení vlády) a anonymné predplatené SIM nie sú v podstate možnosťou – každá SIM je spojená s pasovým záznamom v centralizovanej databáze dostupnej úradom freedomhouse.org. Napriek tomu je proces jednoduchý a trh má zdravú konkurenciu v cenách.

V súhrne je mobilný internet v Bielorusku charakteristický takmer všadeprítomným pokrytím, štátom riadenou infraštruktúrou a rastúcim používaním. Síce nie je na špici bezdrôtových technológií (ešte nemá 5G), krajina využila 4G na pripojenie prakticky každého. Mobilné siete navyše slúžia ako záloha k pevnej sieti počas výpadkov alebo zámerných obmedzení – v minulosti boli mobilné siete obmedzované až ako posledné (keďže ich úplné vypnutie by malo väčší ekonomický dopad). Mobilný internet tak zostane životne dôležitý, najmä pre vidiecke oblasti a ľudí snažiacich sa obísť sledovanie doma či v práci používaním mobilných dát.

Dostupnosť satelitného internetu a „sledovanie z oblohy“

V Bielorusku je satelitný internet okrajovým a veľmi prísne regulovaným segmentom trhu s pripojením. Vzhľadom na silnú pozemnú sieť nie sú satelitné služby bežne využívané verejnosťou a vláda uplatňuje prísne obmedzenia na nezávislé satelitné linky kvôli cenzúre a bezpečnosti. Napriek tomu je dôležité preskúmať, aké možnosti konektivity „z oblohy“ existujú – vrátane domácich satelitných projektov a medzinárodných poskytovateľov ako Starlink či OneWeb.

Domáce satelitné programy: Bielorusko prevádzkuje vlastný komunikačný satelit Belintersat-1, geostacionárny satelit vypustený v roku 2016 v rámci spoločného projektu s Čínou (známy aj ako ChinaSat-15). Belintersat-1 poskytuje služby, ako je satelitné televízne vysielanie, a môže zabezpečovať širokopásmové dátové linky v Európe, Afrike a Ázii zo svojej pozície na orbite 51,5°E hajun.info. Satelit je spravovaný štátnym podnikom (Presný elektromechanický závod, pod Ministerstvom komunikácií) a je súčasťou Štátneho systému satelitných komunikácií a vysielania hajun.info. V praxi sa kapacita Belintersatu využíva najmä na televízne vysielanie a štátne účely (vojenská komunikácia, vzdialené štátne úrady a pod.), nie však na maloobchodný internet pre občanov. Bieloruská armáda napríklad vyvinula mobilné komunikačné systémy využívajúce Belintersat-1 na prístup k internetu v teréne ako zálohu k pozemným sieťam hajun.info hajun.info.

Podstatným detailom je obmedzenie Bieloruska na obojsmerný satelitný internet pre civilistov. Podľa pravidiel jednotlivci a firmy môžu využívať iba jednosmerné satelitné služby (t.j. satelitná TV alebo jednosmerné dátové prenosy) – všetka odosielaná internetová prevádzka musí smerovať cez pozemné siete a štátom kontrolované brány hajun.info. Obojsmerné satelitné terminály (VSATy, ktoré odosielajú aj prijímajú dáta cez satelit) si vyžadujú zvláštne povolenie a de facto sú limitované na armádu, niektoré štátne úrady a cudzie veľvyslanectvá hajun.info. Znamená to, že bežný obyvateľ nemôže legálne nainštalovať satelitnú anténu a nezávisle sa napojiť na internet cez satelit; takéto obchádzanie štátneho dozoru by orgány aktívne vyhľadávali a stíhali hajun.info hajun.info. Štátne rádiofrekvenčné monitorovacie centrum (BelGIE) má schopnosť odhaliť „nelegálnych používateľov obojsmerného satelitného internetu“ a už za takéto pokusy udeľovalo pokuty hajun.info. Všetka civilná internetová prevádzka, aj z odľahlých miest, musí „dopadnúť“ v Bielorusku cez oficiálny teleport a byť vyvedená štátom kontrolovanou pozemnou sieťou (čím sa zabezpečí kontrola/cenzúra) hajun.info.

V podstate Bielorusko pevne sústreďuje všetku internetovú prevádzku do svojej kontrolovanej pozemnej infraštruktúry, aj keď je zapojený satelit. Napríklad používateľ na vidieku môže prijímať dáta cez satelitnú anténu, no jeho odosielané požiadavky budú v skutočnosti posielané telefónnou linkou alebo mobilnou sieťou do národnej brány, a nie priamo do satelitu. Táto politika ostro kontrastuje s voľným využitím satelitného internetu v mnohých iných krajinách.

Starlink a OneWeb: Vzhľadom na vyššie uvedené obmedzenia nie je prekvapením, že nové satelitné konštelácie na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO), ako je Starlink od SpaceX a britský OneWeb, sú v podstate v Bielorusku nedostupné. Starlink sa rýchlo rozšíril po celom svete, no Bielorusko (rovnako ako jeho spojenec Rusko) neprejavuje žiadny záujem o jeho povolenie. K roku 2025 oficiálne mapy pokrytia Starlinku nezahŕňajú Bielorusko a spoločnosť „neuviedla zámer spustiť služby“ v Bielorusku (to platí aj pre ďalšie prísne kontrolované štáty ako Čína, Irán, Severná Kórea, Rusko atď.) zerohedge.com. Inými slovami, Bielorusi si momentálne nemôžu legálne kúpiť ani prevádzkovať terminál Starlink. Akýkoľvek pokus o jeho pašovanie a používanie by porušoval bieloruské zákony a pravdepodobne by bol vďaka štátnym bezpečnostným nástrojom ľahko odhaliteľný. Postoj vlády je, že nekontrolovaný satelitný internet predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť a cenzúru, pretože ho nemožno jednoducho vypnúť alebo sledovať ako pozemné siete zerohedge.com zerohedge.com. Podobná situácia je aj pri OneWeb: v Bielorusku neexistuje žiadny oficiálny predajca ani pozemná stanica pre OneWeb a vzhľadom na to, že štarty OneWebu boli donedávna viazané na ruské rakety (ktoré boli zastavené v dôsledku vojny na Ukrajine), Bielorusko túto službu tiež nevyužíva.

Za zmienku stojí, že počas protestov v Bielorusku v rokoch 2020–2021 a neskôr počas vojny Ruska s Ukrajinou viacerí aktivisti uvažovali o využití satelitného internetu (ako Starlink) na obídenie vypínania. V praxi však Starlink v Bielorusku nasadený nebol. Zákaz týchto zariadení prijatý vopred do zákona a vysoké riziko trestu zatiaľ zabránili akejkoľvek reálnej adopcii.

Tradičné možnosti satelitného internetu: Pred rozmachom LEO konštelácií bolo jedinou možnosťou pripojenia na internet cez satelit tradičné geostacionárne VSAT služby. Tie poskytujú medzinárodní prevádzkovatelia satelitov (napr. prostredníctvom Intersputniku, Eutelsatu, Intelsatu pokrývajúcich oblasť Bieloruska) a vyžadujú satelitnú anténu s transceiverom. Takéto služby technicky existujú – napríklad niektoré firmy inzerujú VSAT pripojenie v Bielorusku cez satelity na vyžiadanie globaltt.com. Opäť však kvôli licenciám by bieloruský používateľ či firma potrebovali súhlas vlády (a pravdepodobne aj spoluprácu s Beltelecomom alebo licencovaným poskytovateľom), aby mohli zriadiť VSAT linku. Náklady sú taktiež neúnosné pre bežných občanov (vybavenie aj mesačné poplatky sú v porovnaní s miestnymi príjmami veľmi vysoké). Preto je skutočný počet používateľov satelitného internetu v Bielorusku extrémne malý – pravdepodobne obmedzený na odľahlé priemyselné prevádzky (napr. potrubia, ťažobné lokality), diplomatické misie či ako núdzová záloha pre kritickú infraštruktúru.

Satelity na sledovanie?: Fráza „sledovanie z oblohy“ naznačuje aj využitie satelitov na monitoring. Aj keď to nie je priamo o internetovom prístupe, stojí za zmienku, že Bielorusko spolupracuje s Ruskom a Čínou na satelitnom prieskume a bieloruský režim uvažoval aj o vlastných „suverénnych“ satelitných komunikačných riešeniach (takzvaný „bieloruský analóg Starlinku“ demonštrovaný prezidentovi Lukašenkovi bol v podstate provizórne mobilné veliteľské centrum napojené cez Belintersat‑1) hajun.info hajun.info. Cieľom týchto snáh je mať nezávislé, ale kontrolované komunikačné kanály v prípade vojny či vnútorných nepokojov, nie poskytovať otvorený internet občanom.

V súhrne možno povedať, že satelitný internet v Bielorusku zostáva okrajový a veľmi obmedzený. Na rozdiel od niektorých rurálnych častí sveta, kde je satelitný internet zásadnou novinkou, bieloruská vláda uprednostňuje rozširovanie pozemných sietí (optika, mobilné siete) do všetkých oblastí a zachováva prísnu kontrolu nad prístupovými bodmi. Pokiaľ nedôjde k dramatickej politickej zmene, služby ako Starlink zostanú mimo bieloruskej oblohy a obyvateľstvo bude aj naďalej odkázané na pozemné pripojenie.

Technické parametre: rýchlosť, pokrytie a latencia

Internetové výkonnostné ukazovatele Bieloruska odrážajú jeho modernú infraštruktúru. Tu rozoberáme hlavné technické aspekty konektivity v krajine:

• Šírka pásma (rýchlosť): Rýchlosti pevného širokopásmového internetu sú v Bielorusku pomerne vysoké, čo umožňuje rozšírenie optických sietí. Začiatkom roka 2023 bola mediánová rýchlosť sťahovania cez pevnú linku okolo 53,4 Mbps, a do roku 2024 vzrástla na 63 Mbps freedomhouse.org freedomhouse.org. Mnohí mestskí optickí používatelia majú k dispozícii oveľa vyššie rýchlosti (100 Mbps, 200 Mbps či dokonca gigabitové programy od Beltelecomu a A1). Viac ako polovica pevných širokopásmových účastníkov si vyberá balíky s rýchlosťou 100 Mbps alebo vyššou telecomtalk.info. Uploadové rýchlosti na GPON optike sú často symetrické alebo takmer symetrické (napr. 100/50 Mbps balíky). Pri mobilných sieťach sa mediánová rýchlosť sťahovania pohybuje okolo 11–12 Mbps freedomhouse.org freedomhouse.org, čo je síce priemer, ale dostatočné pre bežné použitie. LTE rýchlosti sa líšia: v nezaťažených oblastiach možno dosiahnuť 30–50 Mbps, kým v preplnených bunkách alebo pri prechode na 3G sú to len jednotky Mbps. Trend je však rastúci, pričom rýchlosti (pevné aj mobilné) sa každý rok zlepšujú vďaka modernizácii infraštruktúry freedomhouse.org.
• Pokrytie a spoľahlivosť: Ako sme spomenuli vyššie, pokrytie pevných aj bezdrôtových sietí je rozsiahle. Prakticky všetky mestá, mestečká a väčšie dediny majú prístup k pevnému širokopásmovému internetu (ak nie cez optiku, tak aspoň ADSL či kábel). Pokrytie mobilnou sieťou je takmer univerzálne pre základné služby a v podstate univerzálne pre internet, ak započítame 3G/EDGE v najodľahlejších oblastiach. Spoľahlivosť jadrových sietí je všeobecne dobrá – Bielorusko má dobre rozvinutý národný optický okruh, ktorý spája hlavné mestá a poskytuje redundanciu. Problémy so spoľahlivosťou však vznikajú nie kvôli technickým poruchám, ale v dôsledku zámerných zásahov vlády (napríklad spomaľovania alebo výpadkov počas politických udalostí, o ktorých viac píšeme v ďalšej časti). Výpadky prúdu či zastaraná infraštruktúra sú menej častým problémom vďaka kontinuálnej modernizácii Beltelecomom. Napriek tomu môže byť „posledná míľa“ na vidieku menej robustná: niektorí odľahlí používateľia na DSL môžu zažívať výpadky alebo spomaľovanie. Mobilné siete môžu byť preťažené počas veľkých udalostí (napr. veľké davy alebo počas výpadkov, keď všetci používajú VPN).
• Latencia: Pri domácej prevádzke a komunikácii so susednými krajinami je latencia veľmi nízka. Používateľ v Minsku pri pingu na server v Minsku alebo Moskve môže dosahovať pingy okolo ~10–30 ms. Aj smerom na Frankfurt či Londýn sa pohybujeme na úrovni 40–70 ms vďaka priamym optickým trasám na západ. Mediánová latencia na pevných pripojeniach podľa Speedtestu bola v roku 2023 približne 21 ms (aj keď to nie je citované priamo v texte, je to typická hodnota vzhľadom na rýchlosti). Pri mobilných sieťach (4G) je latencia vyššia, často ~40–60 ms a pri 3G je ešte horšia (100 ms+). Satelitné pripojenia majú veľmi vysokú latenciu: geostacionárny satelitný internet má latenciu okolo 600–700 ms pre celý okruh, čo znemožňuje použitie na aplikácie v reálnom čase. (LEO satelity ako Starlink by dosahovali ~20–50 ms, ale tie sú mimo hry v Bielorusku). Vo výsledku bežný bieloruský používateľ internetu zažíva latenciu porovnateľnú s inými rozvinutými sieťami – dostatočne dobrú na videohovory, hranie online hier (káblové pripojenie je vhodnejšie pre rýchle hry) a cloudové služby.
• Kapacita a spomaľovanie: Chrbátová sieť Bieloruska má výraznú kapacitu (viacero 100 Gbit/s spojení so susedmi) en.wikipedia.org a vnútroštátne optické siete zvládajú prevádzku dobre. Miestne prístupové siete (ako GPON) majú síce určité zdieľané využitie, ale zvyčajne dodávajú deklarované rýchlosti. Pri mobilných sieťach môže nastať problém s kapacitou v husto osídlených oblastiach, ale operátori pridávajú ďalšie základňové stanice a frekvenčné pásma, aby to riešili. Počas politicky citlivých období používatelia hlásili nevysvetliteľné spomalenia alebo ťažkosti s prístupom k niektorým službám (viac o cenzúre nižšie), čo svedčí o úmyselnom spomaľovaní a nie technickom limite. Napríklad v roku 2020 úrady v určitých chvíľach obmedzovali rýchlosť mobilných dát alebo ich na niektorých miestach úplne vypli, aby sťažili komunikáciu protestujúcim freedomhouse.org freedomhouse.org.

V súhrne možno povedať, že bieloruský internet je technicky robustný: rýchly a dobre dostupný, v kľúčových ukazovateľoch ako preniknutie optiky a pokrytie mobilom sa vyrovnáva mnohým krajinám EÚ. Bežní používatelia môžu bez problémov streamovať HD video, používať videokonferencie a využívať moderné internetové služby. Hlavné problémy s výkonom pramenia nie z technológie, ale z politiky – teda z blokácií či príležitostných vypínaní internetu.

Vládna kontrola, cenzúra a dohľad

Žiadna analýza internetu v Bielorusku nie je úplná bez preskúmania silného vplyvu vládnej kontroly. Štát pod autoritárskym režimom prezidenta Alexandra Lukašenka udržiava pevné zovretie nad internetovou infraštruktúrou a obsahom. To sa prejavuje viacerými spôsobmi: vlastníctvom kľúčových sietí, právnymi a technickými mechanizmami na cenzúru, monitorovaním online aktivít a periodickým obmedzovaním konektivity z politických dôvodov.

Štátny monopol a úzke miesta: Bieloruská vláda buď vlastní, alebo priamo kontroluje kľúčovú internetovú infraštruktúru. Najväčší telekomunikačný operátor Beltelecom je vo vlastníctve štátu a prevádzkuje chrbticovú sieť, „od ktorej závisia všetci ostatní poskytovatelia internetových služieb (ISP)“ freedomhouse.org. Národné centrum pre výmenu dátovej prevádzky (NTEC) – orgán podriadený Prezidentskému centru pre operatívnu analýzu (OAC) – a Beltelecom sú jedinými dvomi subjektmi, ktoré smú spracovávať internetovú prevádzku prechádzajúcu cez hranice krajiny freedomhouse.org. V praxi NTEC prevádzkuje domáci peeringový uzol (BY-IX), zatiaľ čo Beltelecom spravuje medzinárodné brány. To znamená, že všetka medzinárodná internetová prevádzka (či už webové požiadavky, e-maily atď.) musí prebehnúť cez zariadenia kontrolované týmito dvoma subjektmi, čo dáva úradom technickú možnosť filtrovať, obmedziť alebo úplne prerušiť pripojenia podľa vlastného uváženia freedomhouse.org. Nezávislí ISP nemajú autonómne trasovanie – nakupujú kapacitu od Beltelecomu alebo NTEC, takže pokiaľ dôjde k ich vypnutiu, všetci ostatní zostanú offline.

Vypínanie internetu: Bieloruské úrady už ukázali vôľu stlačiť počas kríz „vypínač“ internetového pripojenia. Najmä počas prezidentských volieb v auguste 2020 (široko považovaných za zmanipulované) a následných masových protestov spustila vláda takmer úplné vypnutie internetu na približne 61 hodín celoštátne, počnúc volebnou nocou freedomhouse.org. Išlo o plošný výpadok, ktorý ovplyvnil mobilné dáta, väčšinu webových stránok, ba dokonca aj VPN – v podstate odrezal Bielorusko od globálneho internetu. Následne boli koncom roka 2020 lokalizované a prerušované výpadky, hlavne v nedele, keď sa konali veľké protestné pochody freedomhouse.org. Podľa správ vláda rušila aj signály mobilného internetu v oblastiach protestov, aby narušila koordináciu freedomhouse.org. Tieto kroky boli pre Bielorusko bezprecedentné a signalizovali nový stupeň kontroly, podobný taktike autoritárskych režimov inde vo svete. V roku 2021 režim zašiel ešte ďalej a zmenil Zákon o telekomunikáciách, aby výslovne umožnil vláde vypínať alebo obmedzovať siete v mene národnej bezpečnosti freedomhouse.org. Táto právna opora v podstate legitimizuje budúce výpadky internetu. Roky 2022–2023 síce neboli svedkami celoštátneho vypnutia (neboli protesty v takom rozsahu ako v roku 2020), incidenty sa však objavili – napríklad v auguste 2023, keď sa v Bielorusku nachádzali ruskými skupinou napojení Wagnerovci, boli hlásené lokálne výpadky mobilného internetu v blízkosti ich tábora freedomhouse.org. Koncom decembra 2023 úrady na krátko zablokovali prístup na YouTube počas online vystúpenia opozičného lídra freedomhouse.org. V skratke, vláda má prostriedky aj právny mandát na čiastočné alebo úplné prerušenie internetového spojenia a v politicky citlivých časoch tak aj koná.

Blokovanie stránok a cenzúra obsahu: Bielorusko sa na každodennom základe venuje rozšírenej cenzúre online obsahu. Vláda vedie rozsiahly blacklist webstránok, ktoré musia poskytovatelia blokovať. Ku koncu roka 2022 bolo v Bielorusku zablokovaných viac ako 10 000 webových stránok freedomhouse.org – číslo, ktoré sa počas roku 2023 zväčšilo minimálne o ďalších 2 000 stránok freedomhouse.org. Nejde len o extrémistický či nezákonný obsah, ale aj o prakticky všetky nezávislé médiá, opozičné spravodajské weby, stránky organizácií na ochranu ľudských práv a mnohé zahraničné spravodajské služby. Napríklad najpopulárnejší spravodajský portál krajiny TUT.by bol zablokovaný v roku 2021 a neskôr označený za „extrémistický“, čím boli jeho 3,3 milióna denných používateľov odstrihnuté freedomhouse.org. Jeho nástupnícka stránka (Zerkalo.io, prevádzkovaná v exile) bola okamžite zablokovaná tiež freedomhouse.org. Všetky hlavné neštátne spravodajské portály sú dnes buď zablokované, alebo vyhnané do exilu, pričom prístupné zostávajú len apolitické stránky ako Onliner.by freedomhouse.org. Úrady dokonca zablokovali aj stránky, ktoré mali len okrajový vzťah k opozícii – v roku 2023 zablokovali Flickr (fotografické úložisko) a významnú bieloruskojazyčnú digitálnu knižnicu, keďže podozrievali, že obsahujú materiály v rozpore s oficiálnym naratívom freedomhouse.org. Okrem toho bolo viacero stránok na sociálnych sieťach a kanálov Telegramu vyhlásených za „extrémistické“, čím sa stáva trestným činom už len ich odoberanie alebo čítanie. Zoznam zablokovaných stránok je presne utajovaný (je to samo o sebe obmedzená informácia) a rozhodnutia o cenzúre často uvádzajú široký dôvod „ohrozenia národnej bezpečnosti“ podľa mediálneho zákona freedomhouse.org.

Na presadzovanie týchto blokácií využíva Bielorusko technológie hlbokej inšpekcie paketov (DPI) a filtrovacie zariadenia na úrovni ISP aj chrbticových sietí. V marci 2022 Beltelecom vyhlásil tender na nákup hardvéru/softvéru v hodnote 4 milióny dolárov na „zhromažďovanie a uchovávanie informácií o návštevách užívateľov na internetových zdrojoch a blokovanie internetových zdrojov“ freedomhouse.org. To dokazuje pokračujúce investície do systému cenzúry. Uvádza sa, že Bielorusko žiada technickú pomoc od Ruska (ktoré zaviedlo svoj vlastný rozsiahly systém blokovania), aby tieto schopnosti posilnilo freedomhouse.org. Výsledkom je, že pre prístup k zablokovanému obsahu Bielorusi čoraz častejšie používajú obchádzacie nástroje (VPN, Tor, proxy servery).

Zásah proti obchádzaniu cenzúry: Prirodzene, mnoho Bielorusov začalo využívať VPN a anonymizačné nástroje na obchádzanie cenzúry. Vláda reagovala snahou blokovať alebo obmedziť VPN a Tor. Používanie VPN alebo Tor na nezákonné účely bolo formálne zakázané už v roku 2015 freedomhouse.org, avšak roky sa zákon aktívne nevymáhal. Po roku 2020 však režim začal tieto nástroje cielene potláčať. V roku 2020 zablokoval populárny proxy nástroj Psiphon freedomhouse.org. V rokoch 2023–2024 boli predstavené plány na širšie obmedzenie používania VPN prostredníctvom filtrovania prevádzky freedomhouse.org. V máji 2024, keď opozičná skupina v exile organizovala „alternatívne voľby“ cez zabezpečenú online platformu, vláda reagovala zablokovaním najmenej štyroch veľkých VPN služieb (Psiphon, Turbo VPN, TunnelBear a HUB VPN), aby ľuďom zabránila hlasovať online freedomhouse.org freedomhouse.org. Táto hra na mačku a myš znamená, že bežné možnosti pre voľný prístup na internet sú pre Bielorusov čoraz užšie. Terčom je aj Tor; hoci to nie je stopercentne účinné, DPI techniky niekedy sťažujú spojenie cez Tor. Zavedené boli aj právne tresty za poskytovanie „nelegálnych“ rád, ako obchádzať cenzúru.

Dohľad a súkromie: Bielorusko uplatňuje rozsiahly dohľad nad telekomunikáciami. Podľa zákona musia všetci telekomunikační operátori implementovať zariadenie SORM (Systém operatívno-vyšetrovacích aktivít), pôvodne ruský systém, ktorý umožňuje orgánom činným v trestnom konaní (najmä bieloruskému KGB a OAC) v reálnom čase odpočúvať telefonickú a internetovú komunikáciu freedomhouse.org. Prezidentské Operačné a analytické centrum (OAC) – pôvodne pododdelenie KGB – dohliada na sledovanie internetu a má právomoc kontrolovať dodržiavanie požiadaviek na zber údajov zo strany poskytovateľov internetu freedomhouse.org. Všetci poskytovatelia internetu a telefonických služieb sú povinní uchovávať údaje o používateľoch a asistovať orgánom. Ako už bolo spomenuté, registrácia SIM kariet je povinná: pri kúpe SIM karty je potrebné predložiť pas a tieto údaje idú do elektronickej databázy prístupnej Ministerstvu vnútra a bezpečnostným službám freedomhouse.org. To vylučuje anonymný prístup k mobilným službám. Okrem toho sú aj internetové kaviarne alebo verejné Wi-Fi hotspoty (napríklad v hoteloch) povinné identifikovať používateľov (často pasom alebo SMS kódom) pred povolením prístupu na internet.

Na úrovni siete vláda rozsiahlo sleduje sociálne médiá a komunikačné platformy. Po protestoch v roku 2020 boli tisíce ľudí zatknuté za svoje online príspevky či dokonca za súkromné správy v chatovacích aplikáciách. Bezpečnostné služby prenikli do opozičných Telegram skupín a použili IMSI catchery a iné spôsoby na prepojenie anonymnej online aktivity so skutočnými identitami. Režim používa aj zastrašovacie taktiky, napríklad nútenie zadržaných aktivistov odblokovať ich smartfóny a profily na sociálnych sieťach a následné získanie zoznamov kontaktov, čím rozširuje sieť sledovania. „Veľký brat“ je na bieloruskom internete veľmi prítomný – Freedom House dlhodobo hodnotí Bielorusko ako „Nie slobodné“ v oblasti internetovej slobody, pričom poukazuje na rozsiahly dohľad a tvrdé represie za online nesúhlas.

Výrazné je aj to, že online obsah je kriminalizovaný prostredníctvom širokých zákonov. Desiatky blogerov a online novinárov boli uväznené za obvinenia ako „extrémizmus“ či „urážka prezidenta“ len za príspevky na YouTube alebo Telegrafe freedomhouse.org freedomhouse.org. Bežní občania dostali viacročné tresty za komentáre na sociálnych sieťach, ktoré boli vyhodnotené ako protirežimové. Atmosféra je taká, že mnohí, ktorí sa online vyjadrujú k politike, používajú pseudonymy a VPN/Tor (keď je to možné), avšak aj vtedy hrozí deanonimizácia. V jednom extrémnom prípade v roku 2021 vláda dokonca odklonila komerčné lietadlo, aby zatkla disidentského blogera (Raman Pratasevič z Nexta), ktorý sa vtedy nenachádzal ani v Bielorusku – čo dokresľuje, ako ďaleko je režim ochotný zájsť pri snahe dopadnúť online aktivistov bbc.com.

Záver o kontrole: Bieloruská vláda vybudovala „internet v medziach“ – vysokokvalitnú infraštruktúru, ktorá dokáže dodávať informácie a služby, avšak v prísne monitorovanej a filtrovej záhrade. Výraz „sledovanie z neba“ je výstižný nielen pre satelity, ale aj pre pozorné sledovanie kyberpriestoru zo strany vlády. Či už technickými prostriedkami (štátny monopol na ISP, DPI filtrovanie, kill switche), alebo právnymi prostriedkami (vágne extrémistické zákony, povinné uchovávanie dát), štát je v digitálnom priestore Bieloruska všadeprítomný. To prirodzene obmedzuje niektoré výhody silnej infraštruktúry: napríklad cloudové služby a zahraničné weby môžu byť svojvoľne blokované a podnikatelia či výskumníci môžu nájsť kľúčové zdroje nedostupné. Napriek tomu však bieloruská populácia preukazuje vynaliezavosť pri získavaní správ a komunikácii (napríklad Telegram zostáva životnou linkou, keďže využíva decentralizovanú infraštruktúru, ktorú bolo aj v roku 2020 ťažké úplne zablokovať).

Digitálna inklúzia a digitálna priepasť

Digitálna inklúzia v Bielorusku je príbeh zlepšujúceho sa prístupu, ktorý však ovplyvňujú spoločenské a generačné rozdiely. Cielené snahy krajiny o rozšírenie infraštruktúry a udržiavanie nízkych cien internetu výrazne zmenšili klasickú digitálnu priepasť medzi mestom a vidiekom či bohatými a chudobnými, no rozdiely pretrvávajú podľa veku, jazyka a kvality využívania.

Pozitívom je, že prístup na internet je vo všeobecnosti cenovo dostupný a prístupný prakticky všetkým segmentom spoločnosti. Podľa cenových porovnaní ITU bola v roku 2022 cena základného internetového balíka v Bielorusku jednou z najnižších na svete: napríklad 2 GB mobilných dát stálo len 0,62 % HNP na obyvateľa a 5 GB pevného pripojenia stálo asi 0,73 % HNP na obyvateľa freedomhouse.org. Tieto hodnoty prekonávajú cieľ OSN v oblasti cenovej dostupnosti a radia Bielorusko medzi najlepšie krajiny s lacným internetom. V absolútnych číslach si za 10–15 dolárov mesačne možno kúpiť vysokorýchlostné domáce pripojenie (200 Mbps a viac) — čo je zvládnuteľná suma vzhľadom na príjmy v Bielorusku. Nízke tarify sú výsledkom štátnej politiky (vláda často tlačí na štátny Beltelecom, aby držal ceny nízko) a chýbajúcej konkurenčnej motivácie v niektorých oblastiach. Výhodou je, že nízkopríjmové domácnosti, študenti a ľudia vo vzdialených oblastiach si spravidla môžu dovoliť aspoň nejaký prístup na internet. Okrem toho sú pripojené rôzne verejné inštitúcie ako knižnice a školy, ktoré poskytujú komunitné prístupové body.

Rozdiel medzi mestom a vidiekom sa vďaka rozširovaniu infraštruktúry výrazne zmenšil. Ako už bolo uvedené, ~80 % vidieckych obyvateľov je už online freedomhouse.org, čo znamená, že základná inklúzia je dosiahnutá aj mimo miest. Prispeli k tomu projekty na inštaláciu Wi-Fi do vidieckych knižníc, vytváranie verejných internetových terminálov na poštách či nasadzovanie mobilných internetových kioskov. Prebiehajúce zavádzanie optiky do dedín zabezpečí, že vidiecka populácia nezostane len s podradným pripojením. Napriek tomu existuje kvalitatívny rozdiel: mestskí používatelia častejšie využívajú najrýchlejšiu optiku a majú výber poskytovateľov, zatiaľ čo na vidieku môže byť len jedna možnosť (často staršia DSL linka alebo slabší mobilný signál). Štátny program výslovne priznáva potrebu zvýšiť dostupnosť služieb „aj v malých sídlach“, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť a inklúzia telecomtalk.info.

Výraznejšia digitálna priepasť je teraz podľa vekových skupín a jazyka. Mladší Bielorusi (do 50 rokov) majú veľmi vysoké používanie internetu, u pod-40 kategórie skoro univerzálne. Starší Bielorusi, najmä vo vidieckych oblastiach, majú nižšiu mieru využívania. Napríklad len 28 % vidieckych seniorov 65+ bolo online v roku 2021 freedomhouse.org, oproti 53 % mestských seniorov – a tieto čísla, hoci sa zlepšujú, výrazne zaostávajú za mladšími ročníkmi. Neustále prebiehajú snahy mimovládnych organizácií i občas štátu zlepšovať digitálnu gramotnosť medzi staršími (príkladom sú počítačové kurzy v komunitných centrách), avšak pokrok je postupný. Táto generačná priepasť znamená, že kľúčové e-government služby a informácie nemusia osloviť niektorých najzraniteľnejších (dôchodcov) bez pomoci.

Ďalším aspektom je jazyk a lokálny obsah. Bieloruský internet (často nazývaný „Bynet“) bol historicky ovládaný ruským jazykom a bieloruský jazyk je vzácnejší. Niektorí zástancovia digitálnej inklúzie poukazujú na to, že bielorusky hovoriaci (často opoziční alebo zo západných regiónov) majú menej online zdrojov, a skutočne, vláda niektoré bieloruské stránky aj zablokovala (keďže ich považovala za opozične orientované) freedomhouse.org. Vzniká tak kultúrna digitálna priepasť. Napriek tomu ju čiastočne preklenujú sociálne médiá a komunikačné aplikácie, kde môžu používatelia vytvárať obsah v ľubovoľnom jazyku (keď ich môžu používať cez VPN).

Čo sa týka pohlavia, v Bielorusku je zaujímavé, že ženy využívajú internet o niečo viac ako muži. V roku 2022 bolo 89,5 % žien vo veku 16–72 rokov užívateľkami internetu, čo je mierne viac než u mužov a dokonca viac ako európsky priemer u žien freedomhouse.org. To naznačuje, že existujúce rozdiely ženy v základnom prístupe neznevýhodňujú; Bielorusky sú online veľmi aktívne (čo dokladajú aj štatistiky sociálnych sietí, kde tvoria ženy viac ako 56 % používateľov) datareportal.com. Dôvody môžu byť demografické (ženy tvoria väčšinu populácie a mnoho mužov-IT pracovníkov emigrovalo) alebo spoločenské (ženy často rozhodujú o vzdelávaní detí a tým aj o používaní internetu na školské účely). Nech už je dôvod akýkoľvek, rodová rovnosť v prístupe na internet je v Bielorusku v podstate dosiahnutá.

Bielorusko sa tiež pýši e-governmentom a elektronickými službami, ktoré majú zahŕňať všetkých občanov. Mnohé štátne služby (platenie účtov za energie, dane, prístup k zdravotným záznamom atď.) majú online portály. Ich využívanie je vysoké v mestách a medzi mladšími ľuďmi, no súčasťou snáh o digitálnu inklúziu je aj pomoc vidieckym obyvateľom s ich používaním. Príkladom sú „one-stop“ kiosky na vidieckych úradoch, kde úradníci pomáhajú miestnym s prístupom k digitálnym službám.

Digitálna priepasť v zariadeniach: Jedným z pretrvávajúcich faktorov je kvalita zariadení a prístup k nim. Hoci mobilné telefóny sú všadeprítomné (penetrácia mobilov je viac ako 100 %, čo znamená, že prakticky každý má mobilný telefón freedomhouse.org), nie všetky sú smartfóny, najmä medzi staršími alebo chudobnejšími skupinami. Aj toto sa však mení, keďže trh zaplavujú lacné Android smartfóny. Pre domáce použitie si nie každý môže dovoliť moderný počítač; mnohé domácnosti sa spoliehajú výhradne na smartfóny pre prístup na internet. To môže obmedzovať hĺbku využívania internetu (napríklad plnenie domácich úloh alebo prevádzka podnikania je len s mobilom náročnejšia). Programy na umiestňovanie počítačov do škôl a ponuku cenovo dostupných tabletov sú súčasťou stratégie začlenenia. Niektorí telekomunikační operátori ponúkli splátkové plány na zariadenia, čo rodinám uľahčuje získať PC alebo smart TV.

Komunitné a inkluzívne opatrenia pre znevýhodnených: Ľudia so zdravotným postihnutím čelia výzvam pri prístupe k IKT, pretože mnohé webstránky a služby v Bielorusku nie sú plne optimalizované pre dostupnosť (napr. pre čítačky obrazovky). Existujú niektoré iniciatívy (často zo strany občianskej spoločnosti) na zlepšenie webovej dostupnosti a poskytovanie špecializovaného vzdelávania pre používateľov so zdravotným postihnutím. Štátny Beltelecom príležitostne oznamuje zľavy alebo špeciálne tarify pre určité skupiny (ako vojnoví veteráni alebo zdravotne postihnutí) ako sociálne opatrenie.

Na záver možno povedať, že Bielorusko vo veľkej miere dosiahlo základnú digitálnu inklúziu z hľadiska prístupu – väčšina jeho obyvateľov, naprieč regiónmi a pohlaviami, sa dokáže pripojiť na internet za rozumné náklady. Priepasti, ktoré zostávajú, sa týkajú skôr efektívneho využitia: starší, rurálni alebo menej vzdelaní občania nemusia využívať všetky výhody internetu, aj keď majú pripojenie doma. Pretrvávajúcou výzvou je začleniť tieto skupiny do digitálnej spoločnosti prostredníctvom vzdelávania a lokalizovaného obsahu, pričom je potrebné zachovať cenovú dostupnosť a infraštruktúru, ktorú Bielorusko vybudovalo. Bohužiaľ, atmosféra cenzúry a politickej represie znamená aj “priepasť poznania” – mnoho ľudí je odrezaných od nezávislých informácií, čo obmedzuje posilňujúci potenciál internetu. Digitálna inklúzia v Bielorusku má teda aj politický rozmer: skutočná inklúzia by znamenala nielen prístup k štátom schválenému internetu, ale k slobodnému a otvorenému internetu – čo je cieľ aktuálne obmedzený režimom.

Nedávny vývoj a výhľad do budúcnosti

Internetová krajina v Bielorusku sa neustále vyvíja pod tlakom technologického pokroku, politických udalostí a medzinárodnej izolácie. Pozerajúc sa dopredu, niekoľko hlavných trendov a udalostí bude pravdepodobne formovať stav konektivity:

• Pokračujúca expanzia optických sietí: Bielorusko pravdepodobne v nasledujúcich rokoch dokončí celoštátne zavedenie GPON optických sietí. Plány Beltelecomu v rámci programu Digitálny rozvoj 2021–2025 zahŕňajú výmenu zostávajúcich DSL liniek a rozšírenie optiky do všetkých sídiel nad určitú veľkosť telecomtalk.info. K polovici roku 2024 bolo už 95 % pevných predplatiteľov Beltelecomu napojených na multiservisnú (NGN/optickú) sieť telecomtalk.info. Možno očakávať takmer univerzálny fiber-to-the-home v mestských oblastiach a hlboký prienik aj do vidieka. To by mohlo z Bieloruska urobiť jednu z najlepšie pripojených krajín infraštruktúrne minimálne na úrovni pobaltských štátov z hľadiska pokrytia optikou. S tým budú široko dostupné gigabitové pripojenia, čo umožní rozvoj nových služieb (IPTV, telemedicína a pod.) v domácom prostredí.
• 5G na vedľajšej koľaji: Ako už bolo spomenuté, Bielorusko zatiaľ zastavilo veľkoplošné nasadenie 5G z dôvodu sankcií a nákladov freedomhouse.org. V najbližšom období sa zameria na maximálne využitie 4G LTE rozšírením spektra a základňových staníc. Vláda naznačila, že sa neponáhľa s 5G a tento postoj pravdepodobne zostane, pokiaľ pokrok susedov nevynúti zmenu. Je možné, že Bielorusko v budúcnosti prijme 5G výhradne s čínskym partnerstvom (Huawei alebo ZTE), ak to geopolitika dovolí – napríklad obmedzené nasadenie pre priemyselný či štátny segment. Zaujímavé je, že akákoľvek zavedená 5G sieť pravdepodobne vyzdvihne dohľadové vlastnosti (ako naznačili testy rozpoznávania tváre cez 5G) freedomhouse.org, čo zodpovedá prioritám režimu. Priemerne pre zákazníkov však budú 5G smartfóny v Bielorusku fungovať ešte pár rokov len na 4G sieťach.
• Zmeny medzi mobilnými operátormi: V sektore telekomunikácií môže dôjsť k zmenám vlastníctva. Vzhľadom na politickú klímu môžu zahraniční vlastníci ako A1 (rakúsky A1 Telekom) a Turkcell (life:)) čeliť ťažkostiam alebo dokonca zvážiť odchod. Už v minulosti kolovali špekulácie o náraste podielu ruských alebo štátnych investorov. V roku 2022 zvýšil Turkcell svoj podiel v life:) na 100 % freedomhouse.org, čo signalizuje záväzok, no izolácia bieloruského trhu môže vyvolať konsolidáciu. Vláda môže zároveň tlačiť na väčší vplyv – napríklad posilnením mobilného projektu Beltelecomu na konkurenciu voči súkromným operátorom. Konsolidácia alebo renacionalizácia telekomunikačného sektora nie je nemožná, ak režim usiluje o ešte pevnejšiu kontrolu.
• Vyhliadky Starlink/OneWeb: Za súčasného politického status quo Bielorusko oficiálne neumožní Starlink ani iný nezávislý satelitný internet. Ak by však došlo k demokratickej zmene alebo aspoň k miernemu uvoľneniu, Starlink by vedel rýchlo pokryť Bielorusko (keďže satelity už prelietavajú nad územím). Služba Starlink od Elona Muska by technicky mohla poskytovať internet v Bielorusku, ak by boli dostupné terminály; jedinou prekážkou je regulácia. Ak by nastal opozícii priaznivý scenár, príchod Starlinku by bol rýchly spôsob, ako zabezpečiť otvorený internet, aj keby pozemné siete ovládal štát. Zatiaľ však Starlink zostáva vzdialenou vyhliadkou a rovnako tak OneWeb. Za zmienku stojí, že Rusko (spojenec Bieloruska) rozvíja vlastnú satelitnú sieť (projekt Sfera) – Bielorusko môže v budúcnosti radšej spolupracovať alebo používať ruský/čínsky systém na štátne účely namiesto západných riešení.
• Rastúca cenzúra a izolácia: Bohužiaľ, posledný vývoj naznačuje, že Bielorusko sa ešte viac prikloní k modelu internetovej kontroly Ruska. Vo februári 2024 Bielorusko a Rusko oznámili kroky k “zjednoteniu” určitých aspektov informačného priestoru freedomhouse.org. Môže to znamenať zdieľané blacklisty či spoločné blokovanie obsahu. Bielorusko už kopíruje ruské zákony (napríklad prijalo legislatívu proti “falošným správam” a “extrémistickej” online aktivite podobnú ruskej) freedomhouse.org. Trend je smerom k väčšiemu štátnemu dozoru. Môžeme očakávať hlbšiu inšpekciu paketov (pravdepodobne dovezené z Číny či Ruska) na automatickú cenzúru obsahu v reálnom čase. Taktiež sa blokovanie VPN a Toru môže zintenzívniť; vláda v roku 2024/25 signalizovala zámer nasadiť nové filtrovanie prenosu zamerané na nástroje obchádzania freedomhouse.org. Ak uspeje, Bielorusi sa môžu ešte ťažšie dostať na blokované stránky, čo by viedlo k efektívnemu oddeleniu internetu od globálneho webu (mini “intranet” podobne ako v Iráne alebo čínskom firewalle, aj keď zatiaľ nie tak sofistikovane).
• Modernizácia dohľadu: Režim bude investovať do technológií na sledovanie. To zahŕňa rozširovanie CCTV s rozpoznávaním tváre (niektoré z nich sú napojené na optickú sieť a centrálne databázy), monitorovanie komunikačných aplikácií pomocou malvéru alebo núteného zverejňovania dát a nasadenie AI nástrojov na sledovanie prejavov nesúhlasu na sociálnych sieťach. Spolupráca so štátmi ako Čína môže priniesť systémy “smart city” dohľadu integrované s internetovými dátami. Hoci to priamo nemení prístup, výrazne ovplyvňuje mieru slobody využívania internetu občanmi.
• Digitálna ekonomika a únik mozgov: Bielorusko malo kedysi rozvíjajúci sa IT sektor (park “Hi-Tech” v Minsku hostil viacero softvérových firiem a startupov). Politické turbulencie od roku 2020 spôsobili odliv mozgov – desaťtisíce IT špecialistov a mladých odborníkov odišli do Poľska, Litvy atď. To má vedľajšie účinky na digitálne prostredie: menej tvorby lokálneho obsahu, možno pomalšie zavádzanie nových e-služieb a možná stagnácia technologických inovácií. Vláda však stále propaguje “digitálny rozvoj” – napríklad zavádza štátnu platformu pre kryptomenu (ktorá mala obmedzený úspech) a automatizuje verejné služby. Ak sa politická situácia ustáli v súčasnej podobe, môžeme pozorovať rozštiepený prístup: štátnou mocou vedené digitálne projekty (často so zameraním na bezpečnosť) budú pokračovať, zatiaľ čo súkromné inovácie budú zaostávať v dôsledku sankcií a odchodu talentov.
• Regionálne posuny v konektivite: S vojnou na Ukrajine a napätými vzťahmi so Západom môže Bielorusko viac presmerovať internetovú prevádzku cez Rusko namiesto EÚ. Momentálne má Bielorusko prepojenia cez Poľsko a Pobaltie na západné internetové uzly. Je možné, že tieto trasy budú obmedzené alebo viac monitorované, zatiaľ čo závislosť od ruského tranzitu narastie (napríklad cez RosTelecom). Tým sa internetová infraštruktúra krajiny stane viac závislou od ruských sietí a potenciálne aj jej politiky (ak by Rusko izolovalo Runet, mohol by byť Bielorusko vtiahnuté tiež). Zároveň je však v záujme Bieloruska udržiavať diverzitu trás pre odolnosť, takže odkrojovanie EÚ liniek je pravdepodobné len ak bude vynútené situáciou.
• Adaptácia používateľov: Bieloruská verejnosť preukázala odolnosť voči reštrikciám – používa proxy servery, mirror stránky či kanály na Telegrame na zdieľanie informácií. Do budúcnosti môže čoraz viac ľudí používať decentralizované technológie (napríklad mesh siete, ak budú dostupné, či peer-to-peer zdieľanie správ) na obchádzanie centralizovanej kontroly. Technicky zdatná mládež môže šíriť vedomosti o využívaní satelitnej TV či rádia pre spravodajstvo, prípadne kreatívne využívať DNS tunelovanie/SMS rozposielanie informácií v prípade zablokovania internetu. Hra na mačku a myš medzi cenzúrou a obchádzaním bude určujúcim znakom budúcnosti bieloruského internetu.

Na záver, bezprostredná budúcnosť internetu v Bielorusku pravdepodobne prinesie ďalšie prehlbovanie rozporu medzi jeho impozantnými technickými možnosťami a reštriktívnym informačným prostredím. Na jednej strane môže mať čoskoro prakticky každý Bielorus optické alebo 4G pripojenie na dosah – rýchle, lacné a všadeprítomné. Na strane druhej bude čoraz viac limitované to, čo môžu s týmto pripojením robiť, kvôli vládnym filtrom a dohľadu. Pojem “skutočný stav internetu” v Bielorusku teda nesie dvojaký význam: skutočná infraštruktúra je silná, ale skutočná sloboda je obmedzená. Medzinárodné udalosti (ako zmena režimu alebo globálne technologické zásahy) by mohli túto trajektóriu dramaticky zmeniť. Zatiaľ však je bieloruský internet varovaním, ako môže krajina dosiahnuť takmer univerzálne pripojenie a zároveň potlačiť otvorenosť a slobodu, ktorú by internet mal prinášať.

Zdroje: freedomhouse.org hajun.info zerohedge.com